„Moje deti hovoria, že sa cítia tak, ako sa museli cítiť Židia v Nemecku za Hitlerovho režimu. Proti nám je naozaj každý,“ vyhlásil 77-ročný expremiér v interview k pripravovanému vydaniu novej knihy novinára Bruna Vespu.
Berlusconi bol v auguste prvýkrát právoplatne odsúdený za daňové úniky a pred súdom stojí mnostvo ďalších káuz, okrem iného kvôli obvineniu zo sexu s neplnoletou prostitútkou, zo zneužitia moci alebo korupcie. V minulosti sa opakovane sťažoval, že ho talianska justícia prenasleduje.
„Toto prirovnanie je nielen nemiestne a nepochopiteľné, ale je aj útokom na spomienku na všetkých, ktorí prišli o svoje práva a o svoj život v dôsledku hrozného a nesmierneho utrpenia,“ ohradil sa proti Berlusconiho výroku prezident židovských obcí v Taliansku Renzo Gattegna.
Taliansko je podľa neho demokratickým štátom, zatiaľ čo nacistické Nemecko bolo „krutou diktatúrou kontrolovanou zločincami, ktorí spáchali najohavnejšie zločiny proti ľudskosti“. Podobne komentovali Berlusconiho vyjadrenia talianski politici predovšetkým z ľavej časti politického spektra. Poslanec vládnej Demokratickej strany Edoardo Patriarca je presvedčený, že ním bývalý premiér prejavil „obscénnu stratu rešpektu voči Židom v hitlerovskom režime“.
„Namiesto toho, aby požiadal talianskych občanov o odpustenie po odsúdení za daňový podvod, odvážil sa urobiť desivé prirovnanie s holokaustom,“ pridal sa jeho stranícky kolega Danilo Leva. „Berlusconiho prirovnanie je neprijateľné. Nie je prenasledovaný, ale rovnako ako všetci Taliani, podlieha právnemu štátu,“ kritizoval Berlusconiho tiež Alessandro Zan a vyzval expremiéra, aby sa židovskej obci ospravedlnil.
Za Berlusconiho sa postavila jeho pravicová strana Ľud slobody. „Reakcia ľavice bola prehnaná. Ľavica sa chytá každého Berlusconiho slova, aby z neho urobila škandál,“ usudzuje poslanec Luca D'Alessandro.
Pre bývalého šéfa vlády a mediálneho magnáta to nie je prvý prípad, kedy na seba upozornil kontroverzným výrokom, týkajúcim sa nacizmu alebo fašizmu. V minulosti niekoľkokrát obhajoval talianskeho diktátora Benita Mussoliniho. Ten podľa neho urobil veľa dobrého. Terajšiemu predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi zase pred desiatimi rokmi odporučil, aby obsadil úlohu „kápa“ vo filme o nacistických koncentračných táboroch.