Napriek tomu okrídlené Dumasovo „cherchez la femme“ (za všetkým hľadaj ženu) dostáva v ukrajinských politických kruhoch nový zmysel.
Rétorika vládnej moci aj opozície sa v posledných niekoľkých dňoch sústredila iba na jeden moment: faktor Tymošenková môže byť kľúčovým pri podpísaní či, naopak, nepodpísaní asociačnej dohody Ukrajiny s EÚ vo Vilniuse o necelé tri týždne. Samotná Tymošenková v tejto atmosfére vyznieva okrem iného ako hlavný vinník v prípade neúspechu v úsilí Kyjeva začleniť sa do eurointegrácie. „Akoby niektorí hľadali vinníka v prípade, že dokument nepodpíšu,“ glosuje aj analytička Tatiana Urbanskaja.
Podobné špekulácie vyvolalo predovšetkým nedávne rokovanie prezidentov Viktora Janukovyča a Vladimira Putina v Soči medzi štyrmi očami. Moskva vraj pokračovala v „grilovaní“ Kyjeva v súvislosti s jeho plánovaným zblížením sa s úniou a prípadným odmietnutím vstupu Ukrajiny do colnej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan).
„Nie je vylúčené, že v Soči Rusi predávali Ukrajincom do budúcnosti taký potrebný kyslík pre stagnujúce hospodárstvo,“ myslí si napríklad Vitalij Portnikov, komentátor portálu Newsru.com. Podľa neho prezident Janukovyč nemá v štátnej pokladnici financií nazvyš. Víta preto akúkoľvek pomoc. Zároveň nechce prepustiť z väzenia Tymošenkovú. A tak vraj mohol sľúbiť Putinovi, že nepodpíše asociačnú dohodu výmenou za ruské peniaze.
„Podstatou kompromisu medzi Kyjevom a Moskvou by tak mohlo byť, že Ukrajina sa nepripojí k colnej únii do prezidentských volieb v roku 2015,“ domnieva sa politológ. Viacerí jeho kolegovia v tejto súvislosti zároveň upozorňujú, že je to vlastne podľa tzv. bruselského plánu¤B. Nahlas o ňom hovoril aj šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski.
Ak sa vraj nepodarí podpísať asociačnú dohodu koncom novembra vo Vilniuse, tak Kyjev môže urobiť druhý pokus na budúci rok alebo dokonca aj v roku 2015. Po voľbách hlavy štátu. V Bruseli si uvedomujú, čo pre krajiny EÚ znamená ukrajinský trh. Na druhej strane aj v Kyjeve vedia, že prípadné zblíženie s úniou prinesie počiatočné zníženie životnej úrovne Ukrajincov v súvislosti s prechodom na normatívy dvadsaťosmičky. Očakávaný hospodársky rast by tak nastal až po prezidentských voľbách, čo súčasnej vládnej moci nevyhovuje.
Realitou však dnes ostávajú tri návrhy zákonov na stole poslancov, z ktorých vraj najpriechodnejší je projekt nezaradenej poslankyne Anželiky Labunskej. Súhlasí s ním aj Tymošenková, ako aj vyjednávači EÚ. Návrh obsahuje právo väznenej osoby na liečbu v zahraničí, ak dovtedajšie liečenie v ukrajinských zariadeniach bolo bezvýsledné najmenej počas 365 dní.
V prípade, ak sa chorý väzeň rozhodne pre liečenie v zahraničí, tak sa mu z dôvodu choroby ruší aj zvyšok trestu. Podľa agentúry UNIAN kompromis spočíva v tom, že v prípade Tymošenkovej by sa jej sedemročný trest skrátil, ale v registri trestov by ostal. A tak by expremiérka bola síce na slobode, ale trestaná osoba podľa zákona nesmie kandidovať v prezidentských voľbách.