Foto: SITA, Kerstin Joensson
„Pochádzajú zo štátnych, z mestských a krajinských múzeí. Nacisti ich riadne predali Gurlittovmu otcovi Hildebrandovi, ktorý bol obchodník s umením,“ citoval týždenník Focus zo správy, ktorú colný kriminálny úrad poslal ministerstvu financií.
Cornelius Gurlitt skrýval dlhé roky v byte v Mníchove veľa obrazov. Ich celková hodnota sa odhaduje na miliardu eur. Diela, ktoré vlastnili židovskí zberatelia, by sa mali vrátiť k dedičom. Colný kriminálny úrad však nepredpokladá, že sa tak dá postupovať aj v prípade spomínaných múzeí. Poukazujú na to, že nacisti sa zmocnili 315 diel v súlade s vtedajším platným právnym poriadkom. „Zrejme nebudú môcť uplatniť reštitučné nároky,“ píše sa v správe colného kriminálneho úradu.
Na úsudok tohto úradu sa však treba pozerať veľmi obozretne. Hildebrand Gurlitt síce mohol kúpiť obrazy v dobrej viere, že mu ich predávajú v súlade so zákonom, lenže nacistická legislatíva pošliapavala hodnoty právneho štátu.
Medzi dielami patriacimi židovským majiteľom, ktoré nepochybne vrátia dedičom, vyniká zbierka, ktorú vlastnil nemenovaný milovník umenia z Drážďan. Zo správy vyplýva, že Gurlitt mal v byte až 181 jeho obrazov.
Nemecké úrady dosiaľ nezverejnili fotografie nájdených cenností v Mníchove. Vie sa však, že sa medzi nimi nachádzajú napríklad diela Pabla Picassa, Marca Chagalla či Henriho Matissa.