„Zohnať pitnú vodu v oblastiach postihnutých v minulých dňoch tajfúnom Haiyan je dnes najťažšie. Môžu ťa zabiť v snahe čo i len chlipnúť si z fľaše,“ cituje španielsky denník El¤Mundo gynekologičku Janine Tan z mesta Sebu. Podľa nej možno dnes v kritických oblastiach na každom kroku vidieť srdcervúce scény.
V reportáži denník opisuje situáciu, keď dvaja muži veľmi pomaly kráčali po ulici práve v spomínanom meste Sebu. Tlačili pred sebou drevenú káru, na ktorej viezli napuchnuté telá ženy, dievčaťa a dojčaťa.
„To je všetko, čo ostalo z mojej manželky, vnuka a nevesty. Mali šťastie: sú už v nebi a my musíme žiť v pekle,“ povedal starší z dvojice. Otec so synom sa rozhodli previezť telá obetí tajfúnu po uliciach, aby sa vraj rozlúčili s mestom…
„Tí, čo prežili, sú stále v šoku. Ich logiku a úsudky nemožno vôbec pochopiť,“ tvrdí na základe skúseností z terénu psychologička Violeta Serrano. Dokonca, ako pripomenula, aj v oblastiach, ktoré neutrpeli prírodnou katastrofou, sa atmosféra zmenila. Pre Filipínčanov takú charakteristickú spokojnosť nahradila unáhlenosť. Ľudia sa doslova boja ďalšieho úderu osudu. Obávajú sa útoku nového tajfúnu.
Novinári z televízie GMA zbierajú odkazy s menami tých, čo prežili, ako aj listy na rozlúčku. „Cítim sa ako Santa Claus, pretože uprostred takej strašnej tragédie môžem šíriť dobré správy,“ cituje denník El¤Mundo Erika Reynoka, ktorý zvestoval Marii Mercado (24), že jej matka a tri deti sú nažive.
Fotoreportér Reynal Willen si na druhej strane neodpustil smutné konštatovanie. „Najhoršie je to, že tajfún zničil všetku zasiatu kukuricu a cukrovú trstinu. Ako majú tí, čo prežili, obnoviť svoje obydlia, ak stratili prácu a nemôžu sa nasýtiť?“
Symbolom krajiny je dnes dievčatko, ktoré sa narodilo počas besnenia živlu. „Nik nevie povedať, ako matka dokázala prerezať pupočnú šnúru. Akoby zázrakom našli dievčatko po troch dňoch uprostred ruín, vyčerpané, ale s túžbou po živote,“ pripomínajú noviny. Jej mama zomrela a otec jej dal meno Bea Joy – život a budúcnosť. Práve v tomto sa Filipínčanom pokúša dnes pomôcť vari celý svet. Napríklad OSN uvoľnila 25 miliónov dolárov a USA prisľúbili ďalších 20 miliónov.
Navyše posielajú do oblasti lietadlovú loď USS George Washington. Až 80 vrtuľníkov a lietadiel na jej palube má prepraviť tony pomoci do postihnutých oblastí. Pomáha aj EÚ, Veľká Británia, Austrália, Japonsko či Spojené arabské emiráty. Nejde len o peniaze a materiálnu pomoc, ale aj o vyslanie zdravotníckych a iných odborníkov, ako sú logistici či psychológovia.