Vyplýva to z dosiaľ nezverejnených dokumentov vtedajšej československej tajnej polície, ktoré skúmali historici z rakúskeho Inštitútu Ludwiga Boltzmanna. „Počas studenej vojny zomrelo na československo-rakúskych hraniciach približne 777 ľudí,“ poznamenal vedúci inštitútu Stefan Karner.
Zaujímavo vyznieva údaj o obetiach. Pri pokuse prekonať železnú oponu zahynulo 129 civilistov, ale mŕtvych bolo viac z radov vojakov. Tých prišlo o život až 648, hlavne pri nešťastiach v zamínovanom pásme, v iných prípadoch pri samovraždách. „Hraničnú líniu dlhú 453 kilometrov kontrolovalo až 8-tisíc vojakov,“ pripomenul v správe Inštitút Ludwiga Boltzmanna. Karner opísal podrobnosti: „Našli sme prípady, keď obete roztrhali psi pohraničníkov a keď neúspešní utečenci vykrvácali na ostnatých drôtoch.“
Čo sa týka uzatvoreného pásma tiahnuceho sa Šumavou, bolo široké až 12 kilometrov. Práca pohraničníkov tak bola veľmi náročná. „Muselo sa to podpísať na psychickom stave niektorých vojakov. Výskum motívov úmrtí medzi nimi je však len na začiatku,“ podotkol Karner v súvislosti so samovraždami.
Zabezpečenie hranice bolo porovnateľné so strážením vnútronemeckej línie: mínové polia, svetlá, trojitý plot z ostaného drôtu, pričom stredný sa nachádzal pod elektrickým prúdom. Český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu zverejnil výsledky svojho pátrania pred siedmimi rokmi. Bádanie sa zameralo nielen na hranice s Rakúskom, ale aj s vtedajším západným Nemeckom. Úrad identifikoval 280 ľudí, ktorí zahynuli v období 1948 – 1989 pri pokuse emigrovať.
Na hraniciach bolo zastrelených 143 utečencov, 95 prišlo o život v elektrických zátarasách, 17 osôb spáchalo samovraždu zo strachu pred zatknutím a 11 sa utopilo. Po päť ľudí zomrelo počas snahy zdolať hranice vzduchom alebo keď prelamovali automobilom pohraničné bariéry. Zvyšné prípady úmrtí boli po výbuchu míny, roztrhanie služobným psom a infarkt po zadržaní.