Líbya zatiaľ smeruje do minulosti

Revidovanie existujúcej legislatívy v prospech islamského práva šaríja, strata kontroly nad ťažbou a exportom ropy a plynu a separatistické tendencie na východe i západe Líbye sú aj dnes, dva roky po zavraždení plukovníka Muammara Kaddáfího, najväčším problémom dočasnej vládnej moci v Tripolise.

, 16.11.2013 08:37
debata (26)

Líbyjčania aj zahraničie podporujúci prevrat v krajine si tak sotva predstavovali takéto „vpred do novej budúcnosti“, ako znel titulok svojho času na portáli Hlasu Ameriky. Všetko dnes nasvedčuje, že krajina smeruje zatiaľ v ústrety „starej minulosti“, k návratu k tradičným formám existencie.

„Súčasná Líbya je krajinou, v ktorej štátne inštitúcie sú veľmi slabé, chýba efektívny vládny aparát, kabinet oslabujú vnútorné rozpory,“ myslí si francúzsky odborník a bývalý diplomat Patrick Haimzadeh, ktorému v týchto dňoch vyšla kniha V srdci Kaddáfího Líbye. Podľa jeho slov v Líbyi vládne kultúra násilia.

„Pokolenie, ktoré sa zrodilo z občianskej vojny, rieši rozpory so zbraňou v rukách. Líbyu tak dnes v skutočnosti kontroluje asi 200-tisíc ozbrojencov v množstve oddielov. Verbujú ich podľa územia, klanov a v prípade islamistov ideológie,“ konštatuje francúzsky odborník. O všetkom vraj rozhoduje počet ozbrojencov v jednotlivých oddieloch.

„Spočiatku sa zdalo, že situáciu by mohol vyriešiť návrh islamistov, ktorí prišli so zjednocujúcou ideológiou postavenou nad politiku plemien. Ibaže väčšina kmeňov odmietla ich diktát a kmeňoví lídri netaja, že chcú sami rozhodovať. Bez nejakého nového Kaddáfího,“ pripomína politológ Sergej Balmasov na portáli Obozrevatel.

Podľa neho je jasné, že tribalizmus (kmeňové povedomie, povedomie príslušnosti ku kmeňu), ktorý je sprievodným javom konfliktov v Afrike, bol jedným z dôvodov pádu Kaddáfího. Aj keď sa 42 rokov diktátu dokázal politikou biča a cukru udržať kmene na uzde, neposkytol im rovnaký prístup k ziskom z národného bohatstva. A po jeho páde je to opäť problém, ale už celolíbyjský.

„Tí, ktorí sa dnes cítia byť víťazmi v konflikte v roku 2011, sa pokúšajú vymeniť svoju vojenskú a revolučnú legitimitu za politický a ekonomický kapitál,“ konštatuje Haimzadeh s tým, že od zvrhnutia Kaddáfího konfliktné strany povýšili lokálne záujmy nad celonárodné. Ako príklad odstredivej sily slúži vývoj v mestách ako Bengázi, Musarata či Zintan, kde už sú dnes nové centrá moci.

A oblasť Kyrenaika na východe a Fezan na západe, v ktorých sa nachádza až 80 percent zásob líbyjskej veľmi kvalitnej ropy, sú už prakticky mimo dosahu Tripolisu. O atomizácii krajiny svedčí aj existencia štyroch armád a piatu budujú vo Fezane, najväčšej líbyjskej oblasti.

Väčšina pozorovateľov pripomína opakujúce sa dejiny. Krajina, ktorej obyvatelia podľahli heslám o „slobode“, „spravodlivosti“ a zúčastnili sa na likvidácii vlastnej štátnosti, prechádza dosť dlhým obdobím polovičného rozpadu. Za ten čas musia obyvatelia prehltnúť nejednu horkú pilulku. Napríklad v podobe nezamestnanosti, poklesu príjmov obyvateľstva či rastu ziskov „neofeudálov“ a násilia.

Ale aj v podobe straty bezpečnosti, územných a etnických konfliktov, rasizmu a rastu vplyvu extrémistických a teroristických sieťových štruktúr. A to je nielen prítomnosť, ale aj budúcnosť Líbye. Dovtedy, kým sa nenájde nový líder, ktorý za cenu „krvi a potu“ krajinu opäť zjednotí.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Líbya #Tripolis #nepokoje
Flowers