Oznámila to agentúra Unian s odvolaním sa na vyhlásenie šéfa parlamentnej frakcie najväčšej opozičnej strany Vlasť Arsenija Jaceňuka. Dôvodom opozičnej kritiky je vládne rozhodnutie o pozastavení prípravy na podpis dohody o pridružení sa k Európskej únii.
Jaceňuk v rozhovore s ukrajinskými novinármi vyhlásil, že neochota podpísať asociačnú dohodu s EÚ by prezidenta Janukovyča mohla priviesť pred súd. Mohol by čeliť snahe o ústavnú žalobu, takzvaný impeachment. Premiér Azarov by mal podľa Jaceňuka odstúpiť.
„Vláda práve prijala nezákonné a neústavné uznesenie o pozastavení kurzu na európsku integráciu,“ vyhlásil vo štvrtok Jaceňuk z parlamentnej tribúny. „Žiadame, aby sa Azarov v piatok ráno dostavil do parlamentu,“ konštatoval a vyzval poslancov, aby do tej doby zastavili parlamentnú rozpravu. Jeho prejav sprevádzalo skandovanie „Azarova do parlamentu, Janukovyča do parlamentu“.
Jaceňukovo vyhlásenie podľa agentúry Interfax podporilo aj vedenie opozičného hnutia Udar a národne orientovanej strany Sloboda. Podľa ich vodcov Vitalija Klička a Oleha Ťahnyboka by sa Azarov mal do parlamentu dostaviť ešte vo štvrtok a Janukovyč, ktorý je na návšteve v Rakúsku, by sa pred poslancami mal zodpovedať v piatok.
Združená ukrajinská opozícia nemá v parlamente dostatočné zastúpenie na to, aby prehlasovala vládny blok zložený z poslancov Strany regiónov, komunistov a niekoľkých nezaradených.
Komisár Európskej únie pre rozšírenie Štefan Füle zrušil svoju cestu do Kyjeva plánovanú na štvrtok a piatok. Podľa neoficiálnych vyjadrení únijných diplomatov sa dohodu medzi Ukrajinou a EÚ sa budúci týždeň v litovskom Vilniuse uzavrieť nepodarí.
Janukovyč: Pozastavenie integrácia je len „dočasnou komplikáciou“
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vo štvrtok vyhýbavo komentoval rozhodnutie kyjevskej vlády pozastaviť prípravu na podpis asociačnej dohody s Európskou úniou. „Alternatíva európskej integrácie neexistuje, dochádza možno len k dočasným komplikáciám“, vyhlásil prezident vo Viedni, kde sa zúčastňujú rakúsko – ukrajinského podnikateľského fóra.
„Ako sa hovorí, občas pri stúpaní na vrchol zasiahne zlé počasie, ktoré robí problémy. Ideme ale ďalej po tejto ceste a smer nemeníme,“ vyhlásil ukrajinský prezident. „Ukrajina išla a ďalej pôjde cestou európskej integrácie,“ povedal Janukovyč novinárom. Ukrajina podľa neho v historicky krátkom čase prešla zložitou cestou a „dokázala vykonanú prácu objektívne zhodnotiť“.
Na tejto ceste sú ale čím ďalej väčšie prekážky, upozornil prezident. „Nás to však nezastraší. Sme si istí, že ideme správnym smerom,“ dodal.
Janukovyč si vo Viedni ešte pred vládnym rozhodnutím podľa ukrajinskej tlače „umyl ruky“, keď zodpovednosť za slepú uličku, do ktorej sa dostala kauza väznenej Julie Tymošenkovej, plne preniesol na parlament.
Oslobodenie expremiérky je podľa Janukovyča možné riešiť len na základe platných zákonov, o ktorých rozhodujú poslanci. V parlamente je však podľa prezidenta nejednoznačná situácia, vzniká tam veľa sporov ako medzi poslaneckými skupinami, tak medzi jednotlivými poslancami. „Ukrajina je demokratická krajina, ktorá rešpektuje justičné procedúry. Preto je otázku Tymošenkovej možné riešiť len na základe zákonov,“ vyhlásil Janukovyč.
Napriek pozastaveniu príprav na podpis asociačnej zmluvy ukrajinský prezident Viktor Janukovyč budúci týždeň počíta s účasťou na summite štátov Východného partnerstva vo Vilniuse. Novinárom v Kyjeve to povedal prezidentov poradca Andrij Hončaruk. Do litovskej metropoly sa údajne chystajú aj špičky ukrajinskej opozície.
„Návšteva (Janukovyča) je stále v pláne,“ povedal Hončaruk. „Budú sa tam podpisovať aj iné zmluvy, a okrem toho tam budú prítomní aj prezidenti iných krajín, ktorí asociačné dohody podpisovať nebudú,“ dodal. Vo Vilniuse majú uzatvoriť asociačné dohody EÚ s Moldavskom a Gruzínskom.
Do Vilniusu majú odísť aj vedúci predstavitelia troch hlavných ukrajinských opozičných strán Arsenij Jaceňuk, Vitalij Kličko a Oleh Ťahnybok.
Ashtonová: EÚ je sklamaná
Povinnosťou Európskej únie by malo zostať ďalej zaujímať sa o osud uväznenýej expremiérky Júlie Tymošenkovej, myslia si európski emisári Pat Cox a Aleksander Kwaśniewski. Rovnako ako šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová uviedli, že sú sklamaní rozhodnutím Kyjeva. Ashtonová, ktorá je tiež podpredsedníčkou Európskej komisie, vo svojom vyhlásení navyše podotkla, že podľa názoru EÚ sú sklamaní aj sami ukrajinskí občania.
Ukrajina musí vyhodnotiť dopady podpisu o zblížení sa s EÚ
Ukrajinská vláda zastavuje prípravy podpisu asociačnej dohody s EÚ. Na svojom webe to zdôvodnila predovšetkým nutnosťou lepšej prípravy na ekonomické dôsledky pridruženia k únii. Ukrajinský parlament vo štvrtok neschválil zákon umožňujúci zahraničnú liečbu väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej. Informovali o tom tlačové agentúry.
Prijatie tohto právneho predpisu je hlavnou podmienkou Európskej únie na podpis asociačnej dohody s Kyjevom. Potrebný počet najmenej 226 hlasov nezískal v zákonodarnom zbore ani jeden zo šiestich predložených návrhov zákona. V 450-člennom ukrajinskom parlamente má najviac poslancov – 187 – vládnuca Strana regiónov prezidenta Vladimira Janukovyča.
Ukrajina je pod nátlakom EÚ, ktorá prepustením Tymošenkovej podmieňuje uzavretie prelomovej dohody o vzájomnom zblížení. Podpisový akt má byť súčasťou summitu, ktorý sa bude konať 28. a 29. novembra vo Vilniuse, ukrajinskí politici sa však na zmenách v príslušných zákonoch nedokázali dohodnúť ani minulý týždeň, čo bolo považované za jednu z posledných príležitostí vyhovieť požiadavke dvadsaťosmičky ešte pred summitom. V utorok sa otázka Tymošenkovej do programu parlamentnej schôdze nedostala napriek tomu, že na nej bol prítomný komisár EÚ pre rozširovanie Štefan Füle.
Expremiérke súd v roku 2011 udelil sedemročný trest za zneužitie premiérskych právomocí, momentálne však čelí ďalším obvineniam, ktoré sa týkajú sprenevery a daňových únikov, ale aj údajného podielu na vražde vplyvného podnikateľa a politika Jevhena Ščerbaňa. Európska únia ukrajinské orgány obviňuje z uplatňovania selektívnej spravodlivosti. Európski lídri zároveň požadujú prepustenie Tymošenkovej do zahraničia, kde má oficiálne podstúpiť liečbu ťažkostí s chrbticou.
Putin: Rusko nie je proti integrácii Ukrajiny s Európou
Kremeľ privítal rozhodnutie ukrajinskej vlády o aktivizácii vzájomného obchodu, ale pozastavenie príprav Kyjeva k integrácii s Európskou úniou komentovať nebude. Novinárom to v Moskve povedal hovorca prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. „Nemáme právo sa k takýmto veciam vyjadrovať, je to vnútorná záležitosť našich ukrajinských partnerov,“ zdôraznil.
„Rusko víta želanie Ukrajiny zdokonaľovať a rozvíjať obchodnú a ekonomickú spoluprácu s Ruskom,“ odpovedal Peskov na otázku novinárov. Otázka, či sa Ukrajina pripojí k colnej únii ovládanej Moskvou, je podľa hovorcu výhradne v kompetencii kyjevskej vlády. Členmi colnej únie sú okrem Ruska zatiaľ len Kazachstan a Bielorusko, Arménsko sa na členstvo chystá.
Rusko nie je proti integrácii Ukrajiny s Európou, ale bolo by úplne proti jej vstupu do Severoatlantickej únie. V Moskve to vo štvrtok vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. „Nestaviame sa proti suverénnemu rozhodnutiu Ukrajiny, a to bez ohľadu na to, aké bude,“ vyhlásil podľa agentúry RIA Novosti šéf Kremľa. „Keby nám ale povedali, že Ukrajina vstupuje do NATO, boli by sme skutočne proti,“ konštatoval.
Ukrajina po nástupe prezidenta Viktora Janukovyča k moci v roku 2010 dala opakovane najavo, že o vstup do aliancie nestojí. Jej armáda sa síce zúčastňuje niektorých programoch NATO, členstvo v Severoatlantickej aliancii ale neplánuje.
Putin sa taktiež vyjadril k budúcnosti hospodárskych vzťahov s Kyjevom, ktorých ohrozením vo štvrtok ukrajinská vláda zdôvodnila pozastavenie prípravy k európskemu pridruženiu. Prezident povedal, že Rusko a Ukrajinu spája otvorený trh. „Pokiaľ ale Ukrajina úplne otvorí svoje dvere do Európskej únie, potom my nemôžeme naše dvere na Ukrajinu ponechať tak otvorené, ako sú teraz,“ dodal Putin.
Agresívnu politiku namierenú proti možnosti pridruženia Ukrajiny k EÚ ale Kremeľ podľa Putina nevedie. „Takéto hodnotenie je úplne nezodpovedné, absolútne nezodpovedné,“ zdôraznil ruský prezident. Putin vyjadril ochotu zapojiť sa do trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, EÚ a Ruskom, ktoré vo štvrtok vo vyhlásení navrhla ukrajinská vláda. Trojstranná komisia by sa podľa kyjevského kabinetu mala zaoberať krokmi, ktoré by zabránili poškodeniu ukrajinskej ekonomiky po obmedzení hospodárskych vzťahov s Ruskom.
„Sme pre, ale len vtedy, ak sa takéto konanie uskutoční ešte pred podpisom asociačnej dohody. Ako by sme mohli rokovať o otázkach, ktoré už sú rozhodnuté?“ vyhlásil ruský prezident.
Slovensko situáciu okolo Ukrajiny sleduje
Slovenský rezort diplomacie v súvislosti so situáciou v ukrajinskom parlamente pripomína, že na návrhoch zákona, ktoré by umožnili liečbu odsúdeným v zahraničí, Kyjev stále pracuje. „Treba počkať na finálny verdikt v tejto otázke,“ upozornil šéf tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.
„Situáciu na Ukrajine pozorne sledujeme, a to vrátane rokovania parlamentu. Ukrajina dnešným prijatím zákona o voľbách splnila jedno zo zostávajúcich troch kritérií,“ poznamenal Susko. Slovensko zastáva názor strategického nazerania na túto bývalú sovietsku republiku. Na podpísanie Asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode však bude potrebný konsenzus členských štátov EÚ.
Susko rovnako potvrdil, že pokračujú prípravy summitu Východného partnerstva, pričom o preložení jeho termínu, ktorý je naplánovaný na 28.-29. novembra, sa neuvažuje.