Napokon nebezpečný arzenál môže skončiť v medzinárodných vodách niektorého z oceánov. Na nepoužívanej lodi či nefunkčnej vrtnej plošine. Aspoň podľa denníka The New York Times, ktorý sa odvoláva na Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
„Technicky je to možné,“ cituje Reuters nemenovaného odborníka spomínanej organizácie. V súvislosti s problémom určiť miesto likvidácie 1 300 ton chemických látok viacerí pozorovatelia pripomínajú ešte nedávnu „jednotu“ aktérov počas počiatočného tlaku na Damask. Dnes však niet ochotných dotiahnuť proces do konca.
„V súčasnosti je to čiste politická a nie technická otázka,“ povedal pre rádio Hlas Ruska Sergej Seregičev, odborník z Ústavu Blízkeho východu. Ako zdôraznil, nejde o technologický či bezpečnostný problém, ale o snahu znemožniť naplnenie dohôd o Sýrii. „Nie je vylúčené, že v tomto smere vedú stopy do Saudskej Arábie, ktorá má dostatočné páky napríklad cez Francúzsko presvedčiť aj európske krajiny, aby odmietli návrh poskytnúť na likvidáciu vlastné územie,“ dodal politológ.
Podľa mnohých nie je vylúčené, že otázka zničenia sýrskych chemických zbraní spusti lavínu politického obchodovania medzi kľúčovými aktérmi medzinárodnej politiky.
„V prvom rade USA a Rusko budú nútené, skôr ako určia konkrétne miesto, zorientovať sa v samotnom programe likvidácie. Sýrske chemické zbrane boli totiž vyrobené na základe dvoch technológií a spolupráce Sýrčanov s európskymi a americkými chemickými koncernami,“ pripomenul vojenský odborník Oleg Ivannikov.
Minulý týždeň v piatok prijala OPCW plán zničenia chemického arzenálu Damasku mimo sýrskeho územia do polovice roku 2014. Treba však ešte vypracovať plán, ako bezpečne vyviezť nebezpečnú látku z krajiny. Konkrétne ide o nepokojné územia na severe Sýrie.
Odborníci pritom spochybňujú reálnosť splnenia termínov likvidácie za hranicami Sýrie. Odvolávajú sa pritom práve na trvajúcu napätú situáciu v krajine, v ktorej by preprava chemických zbraní bola veľmi riziková nielen pre prepravcu, ale aj miestnych obyvateľov. V hre tak podľa viacerých ostáva možnosť dočasne zakopať chemický arzenál v Sýrii a k jeho likvidácii sa vrátiť až po vyriešení konfliktu.
„Američania však stále trvajú v prvom rade na vývoze chemických zbraní zo Sýrie a nie na ich uskladnení a deaktivizácii,“ tvrdí politológ Fedor Lukjanov. Pri tom vraj do úvahy nepripadajú susedia Sýrie, kde je rovnaká hrozba. V prípade Ruska by to napríklad znamenalo križovať s nebezpečným nákladom oblasť Stredozemného a Čierneho mora. „Sotva bude niektorá krajina súhlasiť s tranzitom chemických zbraní cez jej územie po zemi či letecky. Napríklad Turecko to stopercentne odmietne,“ tvrdí politológ Lukjanov.
USA zvažujú dve možnosti
1. Umiestnenie zariadenia zloženého z piatich špeciálnych pecí určených na spaľovanie pri supervysokej teplote. Odpad nebude nebezpečný. Operácia by mala trvať menej ako 60 dní. Nebudú sa na nej zúčastňovať americké firmy, lode ani personál. Plán však nevylučuje podporu armády USA, ktorej lietadlá a lode by sa starali o bezpečnosť oblasti likvidácie.
2. Použitie supermoderného systému Pentagónu – mobilného hydrolytického systému (Field Deployable Hydrolysis System) určeného na likvidáciu veľkého množstva toxických látok. Môžu ho umiestniť kdekoľvek na svete a je funkčný do desiatich dní od dodania. Neutralizácia nebezpečných látok sa realizuje zmiešaním s vodou a inými látkami a následným nahrievaním.
Zdroj: The New York Times
