Füle, ktorý po oznámení ukrajinskej vlády zrušil svoju piatkovú cestu na Ukrajinu, to povedal v Bruseli novinárom. Zdôraznil, že Ukrajina chce využiť čas na to, aby vyriešila vplyv ekonomických a obchodných opatrení, ktoré v súvislosti s prípravou dohody vyhlásila Ruská federácia. "Dvere zostávajú otvorené, " zdôraznil Füle.
"Ja predpokladám, že tak, ako rešpektujeme suverénne rozhodnutie všetkých našich partnerov, tak aj tu nájdeme zhodu, aby sa tieto otázky vyriešili v nejakom časovo obmedzenom termíne, " vyhlásil európsky komisár.
Ak budú súhlasiť členské krajiny únie a Ukrajina dovtedy svoje problémy vyrieši, je podľa neho „pri pohľade na politický kalendár“ logickým termínom summitu Európska únia – Ukrajina zatiaľ len predbežne koniec zimy alebo začiatok jari.
Tak ako aj hovorkyňa šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej Füle zdôraznil, že zmluva medzi EÚ a Ukrajinou je chystaná ako bilaterálny dokument. Kyjev sa zmienil o možnosti trojstranných rokovaní o zmluve za účasti Ruska. Podľa Füleho by takáto možnosť pripadala do úvahy len vo chvíli, keď obe strany, teda Ukrajina a EÚ vo vzájomných rozhovoroch dôjdu k záveru, že konzultácie s treťou krajinou, napríklad niektorým ukrajinským susedom, by boli v konkrétnej otázke vhodné.
EÚ nevidí dôvod, prečo by pri rozhovoroch s Ukrajinou malo byť Rusko
Hovorkyňa šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej Maja Kočijančičová pripomenula, že chystaná zmluva o pridružení, ktorej prípravu Kyjev len týždeň pred podpisom vo štvrtok pozastavil, bola dvojstranná. Tiež zdôraznila, že Moskva je pre EÚ strategickým partnerom, s ktorým únia pravidelne konzultuje.
Ukrajinská vláda vo vyhlásení, v ktorom zmrazenie rozhovorov oznámila, uviedla, že jej ministerstvo zahraničia navrhne EÚ a Rusku vznik trojstrannej komisie, ktorá by sa zaoberala „obnovou stratených objemov výroby a obchodných a ekonomických vzťahov, rozšírením medzinárodného obchodu a ďalšie liberalizáciou trhu“.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podľa agentúry Interfax znovu potvrdil ochotu Moskvy zapojiť sa do takéhoto procesu. „Sme na takéto rozhovory pripravení, je to do istej miery lakmusový papierik, ktorý bude vypovedať o zámeroch našich európskych partnerov,“ povedal Putin v Kremli novinárom. „Je to test ochoty našich európskych priateľov viesť rovnoprávne rokovania,“ dodal.
Kočijančičová v piatok o vzťahoch Bruselu s Ruskom uviedla, že EÚ „vedie dialóg vrátane diskusií o ekonomike a obchode, založených na pravidlách Svetovej obchodnej organizácie“. EÚ podľa nej bude s Ruskom pokračovať v konzultáciách o všetkých relevantných témach. Litovské predsedníctvo EÚ nápad na trojstrannú diskusiu označilo vo štvrtok večer za bezprecedentné.
Ashtonová sama vo štvrtok večer vo vyhlásení zdôraznila sklamanie nad rozhodnutím kyjevskej vlády rozhovory prerušiť len týždeň pred plánovaným podpisom asociačnej zmluvy na summite Východného partnerstva v litovskej metropole Vilnius. Kočijančičová však uviedla, že ukrajinský prezident Viktor Janukovyč je do litovskej metropoly aj naďalej pozvaný.
„Naše pevné presvedčenie je, že budúcnosť Ukrajiny leží v silnom vzťahu s EÚ. Takéto partnerstvo musí byť budované na dôvere a angažovanosti,“ poznamenala hovorkyňa. Presne tak sa „s vysokou mierou intenzity "podľa nej EÚ voči Ukrajine správala, a práve preto vraj aj rozhodnutie Kyjeva prijala so "sklamaním“. Kočijančičová pripomenula, že teraz zmrazená asociačná zmluva a s ňou spojená zmluva o voľnom obchode bola najambicióznejším balíkom dohôd, ktoré kedy únia nečlenskej krajine ponúkla.
Na tlačovej konferencii hovorcovia Európskej komisie niekoľkokrát čelili otázke, či únia nejako reflektuje „debakel“ svojej politiky voči Ukrajine. Kočijančičová v odpovediach zdôrazňovala, že projekt Východného partnerstva je vzťahom medzi EÚ a šiestimi východnými susedmi únie. "Prináša výhody všetkým krajinám a budeme v ňom pokračovať, "podotkla hovorkyňa.
Po rozhodnutí Kyjeva, ktoré niektorí európski politici interpretujú ako podľahnutie ruskému tlaku, by asociačnú dohodu vo Vilniuse mali podpísať Gruzínsko a Moldavsko.
Litovská prezidentka: Ukrajina neustála nátlak Ruska
Ruská vláda sa Ukrajincom vyhrážala zastavením dovozu v prípade podpisu prelomovej asociačnej dohody s EÚ. Tvrdí to poradkyňa litovskej prezidentky Dalie Grybauskaite odvolávajúc sa na obsah jej telefonickej komunikácie s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom. Janukovyč údajne litovskej partnerke hovoril o ruskom nátlaku v podobe opatrení proti veľkým priemyselným podnikom na východe krajiny, kde má Janukovyčova Strana regiónov najväčšiu podporu. Rusi by údajne mohli zastaviť dovoz tovarov a produktov, od ktorého sú podniky s tisíckami zamestnancov závislé. Podľa prezidentky Litvy, ktorá v súčasnosti predsedá EÚ, „Ukrajina neustála ekonomický nátlak a vydieranie Ruska“.
Ukrajinská vláda vo štvrtok dekrétom zastavila prípravy asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode medzi Ukrajinou a EÚ. Urobila tak po zvážení všetkých dôsledkov podpisu dohôd s EÚ na obchodné vzťahy s Ruskom. Podpisový akt mal byť súčasťou summitu, ktorý sa bude konať 28. a 29. novembra vo Vilniuse. Ukrajinský parlament však vo štvrtok neschválil zmeny v zákonoch umožňujúce prepustenie väznenej expremiérky Julije Tymošenkovej na liečenie do zahraničia, čo bolo jednou z podmienok EÚ.
Tymošenková netrvá na oslobodení, žiada podpísanie zmluvy s EÚ
Väznená líderka ukrajinskej opozície Julia Tymošenková žiada podpísanie asociačnej zmluvy s Európskou úniou a netrvá na svojom oslobodení. Oznámila to v správe agentúry Interfax. Ak prezident Viktor Janukovyč zruší zastavenie integračného procesu, požiada vraj okamžite európskych štátnikov, aby súhlasili s ukrajinským pristúpením k EÚ bez ohľadu na jej osud.
„Dávam slovo, že ak sa (na Ukrajine) rozhodne o podpísaní asociačnej zmluvy, v ten istý deň sa obrátim na európskych lídrov s prosbou, aby zmluvu podpísali bez mnohých podmienok, vrátane tých, ktoré sa týkajú môjho oslobodenia,“ uviedla vo vyhlásení Tymošenková.