Podľa súčasného šéfa McCainovho inštitútu sú však obavy krajín z ničenia chemických zbraní na svojej pôde do veľkej miery iracionálne.
Slovenský premiér Robert Fico povedal, že vo Washingtone kládol dôraz na transatlantické vzťahy. Aký dôležitý je tento prvok v zahraničnej politike amerického prezidenta Baracka Obamu?
Šéf Bieleho domu sa v prvom rade sústredí na domácu politiku a ekonomiku. Obama sám v minulosti povedal, že chce vojny ukončiť, stiahnuť amerických vojakov domov, zmeniť smerovanie zahraničnej politiky. Všetko toto zdôrazňoval. Takže ide naozaj o dávanie dôrazu na domáce veci a stiahnutie sa z medzinárodnej scény či takzvané líderstvo z pozadia, ako sa už dokonca vytvorila takáto fráza. Nevravím, že je na tom niečo zlé. Vo vzťahoch medzi USA a Európou však momentálne nie je jasné, čo chceme spoločne urobiť. Ak sa nepokúsime vyriešiť problém v Sýrii, možno fakt, že Európa je najsilnejším spojencom USA, nie je až taký dôležitý. V Líbyi sme boli spolu a ukončili sme to tak rýchlo, ako sa len dalo. Celkovo sa dá povedať, že USA sa do istej miery stiahli a zanechávajú po sebe isté vákuum.
Čo hovorí o vzťahoch medzi USA a Európou návšteva Fica v Bielom dome ako premiéra relatívne malej krajiny zo strednej Európy?
Nemyslím si, že to niečo znamená v širšom kontexte transatlantických vzťahov. Obama prijíma zahraničných lídrov každý týždeň. Je to prvý raz, čo za volebného obdobia súčasného prezidenta zavítal slovenský premiér do Bieleho domu. Predpokladám, že to bude aj posledný raz.
Dá sa povedať, že pre vás ako bývalého diplomata je čudné, že návštevu oznámili až vtedy, keď k nej došlo?
Neviem, ako sa to zrodilo. To, čo teraz poviem, sa netýka Slovenska. Počul som však, že sa už v Obamovom Bielom dome často stalo, že v zásade Washington súhlasil s tým, že sa s niekým stretne. Čakal však do poslednej chvíle s konečným potvrdením. Niekoľkým ľuďom sa stalo, že povedali, že idú do Bieleho domu, a zrazu na nich nebol čas. To nevyzerá dobre. Myslím, že sa všetci postupne poučili a radšej nič neoznamujú. Ešte raz vravím, že neviem, ako sa zrodila slovenská návšteva, ale mali sme tu prípady, ktoré som uviedol.
Spomenuli ste Sýriu, USA a Ameriku. Zaujímavým momentom v tejto situácii je asi výrok Fica, keď povedal, že Slovensko je pripravené pomôcť v rámci spoločného medzinárodného úsilia zlikvidovať chemické zbrane. A Obama to ocenil.
Aha.
Vnímate to ako dôležitú záležitosť?
Nevedel som o tom. Určite to dáva zmysel. Obamova vláda sa snaží nájsť krajiny, ktoré by na seba boli ochotné prevziať zodpovednosť a zlikvidovali by sýrske chemické zbrane. Krajiny v regióne na Blízkom východe povedali nie, podobne sa už vyjadrili aj niektoré európske štáty. Zdalo sa, že to urobí Albánsko, ale aj to odmietlo. Keby sa Slovensko rozhodlo, že prevezme a zničí sýrske chemické zbrane, bolo by to veľmi dôležité pre Biely dom. Ako vravím, ten hľadá niekoho, kto to urobí. Vysvetľovalo by to i to, prečo sa Obama s Ficom stretol.
Podľa uverejnených informácií by Slovensko malo prispieť expertmi. Mohlo by však aj to prispieť k riešeniu situácie, keďže doteraz nikto nechcel urobiť takmer nič?
Je to pravda. Slovensko však hovorí, že sa bude podieľať na riešení, nie že zaň prevezme zodpovednosť. Takže nie som si istý, ako vyzerá celý plán.
V hypotetickej rovine povedané, keby sa Bratislava významným spôsobom podieľala na zničení amerických chemických zbraní, mohla by za to od Washingtonu dostať nejakú odmenu?
Nemyslím si, že je to správne slovo. Mali by sme spolupracovať na riešení problémov. Nechcel by som ísť smerom k úvahám, že Spojené štáty Slovensko nejakým spôsobom vlastnia. USA by však mohli prispieť Slovensku k tomu, aby zničilo chemické zbrane. Máme programy, ktoré financuje Kongres, ktoré pomáhajú krajinám s podobnými vecami. Finančné bremeno by pre vás nemuselo byť také, ako by sa mohlo zdať.
Svet tlieskal dohode o zničení sýrskych chemických zbraní, ale teraz to nikto nechce v skutočnosti urobiť. Prečo je to taký problém? Je to také riskantné?
Vyzerá to tak, že najdôležitejšiu úlohu v tomto zohráva verejná mienka. V mnohých krajinách je jednoducho naladená protivojensky, je proti čomukoľvek, čo sa spája so zbraňami. Vlády berú do úvahy, že by mohli čeliť protestom, keby súhlasili so zničením sýrskeho chemického arzenálu. Tak len hovoria, nech to urobí nikto druhý. Podľa mňa sú to iracionálne obavy. Ale faktom je, že verejnosť je proti. Jediné, čo je do istej miery racionálne v súvislosti so strachom týkajúcim sa chemických zbraní, je fakt, že nie sme si úplne istí, v akom sú stave. Ak nie v dobrom, mohlo by to zvýšiť riziko pri ich ničení. Máme však technológie, ktoré to vedia zvládnuť.
Asi by teda USA mali prevziať túto zodpovednosť.
Ani neviem, čo o tom Spojené štáty hovoria. Nevidel som žiadne vyjadrenie, ktoré by sa toho priamo týkalo. Vy áno?
Nie. Okrem toho, že Amerika chcela, aby to urobilo Albánsko.
To na druhej strane dáva zmysel. V tomto prípade by išlo o jednoduchú plavbu zo Sýrie k albánskemu pobrežiu. Nie je to ďaleko. Keby sa mali napríklad dostať chemické zbrane na Slovensko, museli by sme použiť cestu po železnici cez niekoľko krajín alebo lietadlo. To dáva menší zmysel.
Najlepšie by bolo teda zbrane nalodiť a absolvovať s nimi krátku plavbu?
Áno. Možno, keď sa chce Slovensko zapojiť, vyšle svojich expertov, aby sa podieľali na zničení zbraní. Odohrá sa to však niekde inde.
Čo môže ponúknuť Slovensko?
Chemikov, teda prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany (RCHBO), má slovenská armáda v Rožňave. Jej členovia sú vyškolení na prieskum, dekontamináciu techniky, objektov a materiálu, ale tiež na poľnú analýzu chemických látok a rádiometrické merania. Výcvik absolvujú v Lešti, no najmä v testovacom centre v Zemianskych Kostoľanoch a Čereňanoch. Tie sú jediné svojho druhu v Európe.
„Podobné cvičiská síce majú aj iné krajiny, no omnoho menšie. V našom je na rozdiel od iných európskych krajín možné cvičiť nielen jednotlivca, ale celé osádky a tímy ľudí pri práci s toxickými chemikáliami,“ vysvetľuje plukovník Miroslav Ofčarovič, ktorý je odborným garantom našich ozbrojených síl za oblasť radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Aj vďaka výnimočnosti našich školiacich stredísk sa na Slovensko chodia cvičiť aj pracovníci Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá nedávno dostala Nobelovu cenu za mier. Ročne sa u nás striedajú asi tri výcvikové cykly. Ministerstvo v súčasnosti ponúka priestory na výcvik aj pre ďalšie krajiny NATO.
Vo výcvikovom analytickom a zásobovacom centre v Čereňanoch však okrem cvičení prebieha aj výskum, vývoj, výroba či ekologická likvidácia chemického materiálu. Tá prebieha najmä neutralizáciou a spaľovaním v špeciálnych spaľovniach, pričom ako alternatívne metódy sa využívajú aj biodegradácia a iné zložitejšie postupy. Chemici z Rožňavy sa vlani začali pripravovať aj na začlenenie do NRF (NATO Response Force – sily rýchlej reakcie NATO), v rámci ktorého by mali začať pracovať od roku 2014.
Okrem toho majú slovenské Ozbrojené sily aj Národné centrum EOD (Explosive Ordnance Disposal – zneškodňovanie výbušných prostriedkov) v Novákoch zameriavajúce sa na pyrotechnikov, a tiež Centrum výnimočnosti pre oblasť likvidácie výbušných prostriedkov v Trenčíne, ktoré je prvou inštitúciou NATO u nás. Vzniklo na základe toho, že Slovensko v roku 2004 prevzalo úlohu vedúcej krajiny v oblasti likvidácie výbušnín. Poslaním trenčianskeho centra výnimočnosti je poskytovať podporu operáciám pod vedením NATO. Podľa údajov rezortu obrany „má prispievať ku skvalitňovaniu vzťahov, súčinnosti a praktickej spolupráci s partnermi, prvkami velenia NATO, členskými krajinami a medzinárodnými organizáciami“. Centrum je takisto koordinátorom Aliancie pre oblasť EOD a likvidáciu improvizovaných výbušných zariadení.(pk)