Správa prišla nadránom v nedeľu so Ženevy. Tam sa stretli ministri zahraničných vecí USA, Ruska, Francúzska, Británie, Číny a šéfka európskej diplomacie so svojím iránskym náprotivkom.
Rýchla dohoda
Pokrok je to mimoriadne rýchly. Pochválil sa tým aj iránsky prezident Hasan Rúhání na sociálnej sieti Twitter. "Som rád, že máme dohodu ešte predtým, ako je moja vláda v úrade sto dní,“ uviedol. Termín, ktorý Rúhání spomenul, pripadá na pondelok.
Z prechodnej dohody, ktorá zahŕňa obdobie pol roka, vyplýva, že Irán by mal pozastaviť obohacovanie uránu nad päť percent. Ako pripomína BBC, takto spracovaný rádioaktívny materiál sa už dá použiť na vojenský výskum. Teherán má tiež zastaviť inštaláciu ďalších centrifúg potrebných na obohacovanie uránu a zbaviť sa časti jadrového materiálu, ktorý má teraz k dispozícii. Z toho, čo má, by údajne mohol pomerme rýchlo dospieť až k minimálne jednej atómovej bombe. Ide o urán obohatený na 20 percent.
Irán sa tiež zaviazal, že umožní dôslednejšiu kontrolu svojich jadrových zariadení. Spomalí tiež proces spúšťania ťažkovodného reaktora v Araku, ktorý by mohol viesť k výrobe plutónia. Teherán stále tvrdí, že chce využívať jadrovú energiu len na civilné účely a neplánuje vyrábať atómové zbrane. Z toho ho upodozrieva Západ a Izrael. Irán v minulosti totiž zatajoval údaje o svojom atómovom programe. Okrem toho pracuje na svojom raketovom programe, čo je nepriamym dôkazom, že by mohol mať záujem o jadrové hlavice.
Právo Iránu
Iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf tvrdí, že svet teraz uznal právo Iránu na mierový jadrový program a možnosť obohacovať urán. Podľa dohody sa Teherán môže tešiť na to, že ho najbližších šesť mesiacov nečakajú žiadne sankcie. Tie sa v niektorých oblastiach zmiernia, čo pre Irán znamená zisk šesť až sedem miliárd dolárov.
Podľa agentúry AP sa dohodu podarilo dosiahnuť aj preto, že Washington a Teherán už v uplynulých mesiacoch absolvovali niekoľko tajných stretnutí. Amerika o nich neinformovala ani svojich najbližších spojencov. Najmä Izrael, ktorý pokladá iránsky jadrový program za priame ohrozenie svojej bezpečnosti, reaguje na posledný vývoj veľmi kriticky.
"Je to historická chyba,“ povedal o kompromise premiér Benjamim Netanjahu a prirovnal ho k Mníchovskej dohode. Podľa hovorcu izraelskej vlády Marka Regeva je to, čo sa dosiahlo, výhodné len pre Irán.
"Problémom je, že dohoda je zlá pre svet. Iránci majú to, o čom snívali. Môžu obohacovať, zostali im centrifúgy, majú reaktor. Medzinárodné spoločenstvo sa môže po nie príliš dlhom čase zobudiť a zistí, že žije v nočnej more. S iránskym režimom, ktorý bude ozbrojený jadrovými zbraňami a bude mať mimoriadne agresívnu agendu,“ uviedol Regev pre BBC.
"Nič proti diplomacii, ale niekedy je lepšia žiadna dohoda, ako tá zlá,“ tvrdí aj expert na Irán Michael Rubin z konzervatívneho American Enterprise Institute. "Americkí a európski vyjednávači sa tak veľmi snažili niečo dosiahnuť, že nechali iránsky tím, aby bolo po jeho,“ povedal Rubin pre Pravdu.
Opozícia sa ozýva aj z amerického Kongresu, ktorý prezident Obama žiada, aby neuvaľoval na Irán ďalšie sankcie. Podľa Rubina sa však môže stať, že i keď Teherán bude pol roka dodržiavať podmienky, potom jednoducho môže povedať, že chce ďalšie úľavy. Inak sa vráti k vyššiemu obohacovaniu uránu.
Žiadna bomba?
Obavy z dohody nemá len Izrael. Menej verejne, ale dôrazne ich prejavuje napríklad aj regionálny rival Iránu Saudská Arábia. Odpor amerických spojencov sa preto hneď snažil rozptýliť prezident Obama. Podľa neho v dohode sú nástroje, ktoré jasne obmedzujú možnosti Iránu dopracovať sa k jadrovej zbrani.
"Jednoducho povedané, odrezali Iránu najpravdepodobnejšie cesty k bombe,“ zdôraznil Obama vo svojom vyhlásení. Šéf Bieleho domu tvrdí, že dohoda je prvý krok k celkovému riešeniu problému. Teherán má podľa Obamu právo na civilné využívanie jadrovej energie. "Keďže však v minulosti porušil svoje záväzky, Irán musí akceptovať prísne obmedzenie týkajúce sa jeho atómového programu. Tak, aby bolo nemožné, aby vyrobil jadrovú zbraň,“ uviedol Obama. Podľa Arshina Adiba-Moghaddama, autora knihy O arabských vzburách a iránskej revolúcii, je však samotný obsah dohody svojím spôsobom druhoradý.
"Historické je to, že sa zrodila po priamych rokovaniach medzi Iránom a USA, aké sme nevideli od roku 1979,“ pripomína šéf Centra pre iránske štúdie na Londýnskej univerzite. "Je to však dohoda, ktorá je výhodná pre všetkých. Amerika a jej spojenci obmedzili citlivú aktivitu spojenú s obohacovaním uránu a majú lepší prístup k roztrúsenej jadrovej infraštruktúre krajiny. Teherán na druhej strane získa zo zmiernenia sankcií najmä v automobilovom a petrochemickom priemysle,“ povedal Adib-Moghaddam pre Pravdu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.