Znamená krok ukrajinskej vlády pozastaviť prípravy k podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou koniec proeurópskym ambíciám Kyjeva?
Nik dnes nedokáže zodpovedne odpovedať na túto otázku. Vlády sa menia. Ak sa tak u nás stane, tak pripúšťam, že sa obnoví práca nad spomínanou dohodou s Bruselom.
Vari je teda naivné predpokladať, že sa tak stane už v čase funkčného obdobia prezidenta Viktora Janukovyča?
Myslím si, že je to tak. V krajnom prípade do prezidentských volieb v roku 2015 sa nič nezmení. Zatiaľ to vyzerá ako prestávka.
Prečo práve časový horizont do roku 2015?
Z jednoduchého dôvodu – pre Janukovyča je nevýhodné obnoviť proces skôr.
Šéfka diplomacie únie Catherine Ashtonová však už vyhlásila, že na summite vo Vilniuse očakáva aj ukrajinskú delegáciu vedenú prezidentom.
Na summit treba cestovať. Je potrebné vysvetľovať, napríklad prečo si Kyjev vedome vyberá oddychový čas, že cieľom je čo najlepšie sa pripraviť na podpis dohody. Vo Vilniuse treba povedať tiež to, že sme pochopili nevyváženosť pripravovaného dokumentu, ktorý si žiada v jeho súčasnej podobe určité korekcie.
Aké presne?
Podľa mňa musíme hľadať strednú cestu medzi Bruselom a Moskvou. Ťažko predpovedať, ako sa v tomto smere zachová súčasná moc v Kyjeve. Jedno je však isté už dnes: akési rýchle zbližovanie s Európou nemožno očakávať. Aspoň teraz určite nie.
Často sa dnes spomína tlak Ruska na Ukrajinu. Mala Moskva skutočne rozhodný vplyv na Kyjevom vyhlásenú prestávku?
Ruské aktivity v súvislosti s pripravovanou dohodou Kyjev – Brusel možno charakterizovať rôzne. Možno hovoriť o tlaku, ale aj o upozornení adresovanom svojim partnerom. Spočívalo napríklad v tom, že v prípade pokračovania v začatom smerovaní ich môžu čakať veľké problémy.
Ibaže vyjadrenia najvyšších ruských predstaviteľov znamenali neraz medzi riadkami skryté vyhrážky.
Je to vec pohľadu. Môžete tomu hovoriť nátlak, vydieranie či poučovanie.
Európa však neskrývala veľké sklamanie z kroku vlády v Kyjeve.
Stonanie Európy, podľa ktorej ide o výsledok tlaku Moskvy, je iba priznaním skutočnosti, že Rusko je silnejšie. Ukrajina je pre Moskvu dôležitejšia ako pre Európu, ktorá šetrila úsilím.
V čom konkrétne?
Nehovorila napríklad, čo sa stane v prípade nepodpísania asociačnej dohody, nesľubovala finančné stimuly, nijako nepomáhala. Akoby Európa nepotrebovala Ukrajinu. Nie je to však nič strašné. Európa nepocíti stratu. Ukrajina nebola členom európskej rodiny a pre Európanov proces zbližovania Kyjeva s Bruselom nebol až taký dôležitý.
Vari naozaj nik o to nestál?
Nie tak úplne. V prvom rade mali o to záujem pobaltské krajiny a Poľsko. Chceli mať istotu, že Rusko nezosilnie v prípade, že sa mu nepodarí zblížiť s Ukrajinou. A to je aj zmyslom antiruského projektu známeho ako východné partnerstvo. Ibaže v tomto smere neprehralo Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia, ale Poľsko, pobaltské štáty, ale aj Švédsko.
Krok vlády vyvolal protesty časti Ukrajincov. Nehrozí vlna nepokojov, ktorá by mohla paralyzovať spoločensko-politický život v krajine?
Oddychový čas, ktorý si vybrala vládna moc, nie je dôvodom na zaplnenie ulíc desaťtisícami demonštrantov po celej krajine.
Nedostáva sa tak osud väznenej expremiérky Julie Tymošenkovej do úzadia?
Problém Tymošenková bol vždy v pozadí. Jednoducho ho zneužívali ako žolíka pri vyjednávaní. V každom prípade aj dnes je osud Tymošenkovej druhoradý.