Novinárom v Ríme to počas návštevy Talianska povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Americký protiraketový štít, ktorý má európskych spojencov USA ochrániť pred hrozbou iránskych rakiet, je dlhodobo predmetom sporu medzi Washingtonom a Moskvou.
Dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu výmenou za zmiernenie sankcií, ktorá má platiť šesť mesiacov, sa iránskeho raketového potenciálu nijako netýka. Obmedzuje však iránske kapacity na obohacovanie uránu potrebného na výrobu jadrových náloží. Tie by mohli iránske rakety niesť. Irán ale v najbližšej dobe podľa expertov nebude mať technickú schopnosť vytvoriť takú nálož, ktorú by mohli balistické rakety dopraviť k cieľu.
„Ak sa iránske dohody podaria realizovať, zanikne dôvod, ktorý (USA) uvádzajú ako argument pre vytvorenie protiraketového systému v Európe,“ konštatoval v Ríme Lavrov. Washington chce v rámci protiraketového štítu rozmiestniť obranné systémy na území spojencov v NATO, okrem iného v Rumunsku, Portugalsku či Poľsku. Moskva proti plánom Pentagonu protestuje a tvrdí, že systém nielenže bráni Európu pred hypotetickým iránskym útokom, ale zároveň obmedzuje odstrašujúcu silu jadrového potenciálu Ruska.
Podľa predstaviteľov USA nie je protiraketový štít namierený proti Rusku. Diplomatické rokovania však zatiaľ neviedli k žiadnym výsledkom. Kým štáty NATO sú ochotné zdieľať s Moskvou v obmedzené miere niektoré obranná dáta, Moskva požaduje priamy operačný podiel na riadení systému.