Pôvodne sa ľudové hlasovanie o novej podobe základného zákona štátu očakávalo v decembri, no 50-členná komisia potrebuje viac času na vypracovanie potrebných zmien súčasnej ústavy. Tú pred rokom navrhla a schválila vláda pod vedením vtedajšieho prezidenta Muhammada Mursího a jeho egyptskej odnože panarabského hnutia Moslimského bratstvo. Islamistickú vládu však od moci v júli odstavila armáda. Nová ústava má vydláždiť cestu k budúcoročným parlamentným a prezidentským voľbám v africkej krajine. Obmedziť by mala aj vplyv islamského práva či znemožniť predstaviteľom režimu zosadeného autoritatívneho prezidenta Husního Mubaraka uchádzať sa o verejné funkcie.
Mursí podporovaný bratstvom vo svojej funkcii vydržal iba jeden rok. Po zásahu armády sa dočasným lídrom stal predseda ústavného súdu Adlí Mansúr. Turbulentné udalosti sa v severoafrickej krajine odohrávajú iba niečo vyše dvoch rokov od zosadenia Husního Mubaraka, ktorý v Egypte vládol tvrdou rukou dlhé tri desaťročia. Zosadení islamisti žiadajú návrat k moci a odmietajú akceptovať dočasnú vládu premiéra Házima al-Biblávího. Strety s armádou si už vyžiadali viac ako tisíc obetí a USA v októbri reagovali zastavením finančnej a vojenskej pomoci Káhire.