Podľa agentúry UNIAN sa napríklad v Kyjeve pokúsili nespokojenci znovu napadnúť sídlo vlády, ktoré od nedele chránia silné policajné oddiely. Demonštranti žiadajú podpis dohody s Bruselom, demisiu vlády a nové voľby. Sú rozhodnutí, že zostanú v uliciach minimálne do konania summitu Východné partnerstvo vo Vilniuse.
Tvrdá kritika Ruska
Postoj Moskvy k asociačnej dohode tvrdo kritizoval v pondelok predseda Európskej komisie José Barroso ako aj stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Podľa nich na Ukrajinu bol vyvíjaný tlak zvonku, ale napriek tomu je európska ponuka na podpis dokumentu a súvisiacej dohody o voľnom obchode stále na stole. „Veríme, že krátkodobé úvahy by nemali prevážiť nad dlohodobými výhodami, ktoré toto partnerstvo prinesie,“ zdôraznili obaja politici v spoločnom vyhlásení.
Kyjev neprekvapil
Nedeľňajšie protesty Ukrajincov boli najväčším prejavom nespokojnosti od čias tzv. oranžovej revolúcie v roku 2004. Zhoduje sa na tom väčšina pozorovateľov, aj keď mnohí berú s rezervou tvrdenie opozície až o stotisícovej účasti len na samotnom kyjevskom Európskom námestí. Hnev časti obyvateľov vyvolalo pre mnohých nečakané štvrtkové rozhodnutie kabinetu Mikolu Azarova urobiť si prestávku v prípravách na podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou.
„Minulotýždňové rozhodnutie ale nebolo prekvapením,“ tvrdí Lee Feinstein, bývalý veľvyslanec USA v Poľsku (teraz analytik German Marshall Fund). Odvoláva sa pritom na slová kolegu diplomata, podľa ktorého súčasná ukrajinská vláda „nikdy nestratila príležitosť stratiť príležitosť“. Prezident Viktor Janukovyč, ako aj premiér Mikola Azarov však trvajú na tom, že Ukrajina príležitosť stále má. Podľa nich sa neobrátila chrbtom k zbližovaniu s Európou.
Azarov: účtovníctvo nepustí
Podľa premiéra Azarova rozhodnutie zobrať si oddychový čas nemá politické, ale ekonomické dôvody. Aj v nedeľu v rozhovore pre televíziu ICTV pripomenul miliardové straty ukrajinskej ekonomiky v prípade podpisu asociačnej dohody v podobe, v akej je dnes. Podľa ukrajinských ekonómov už teraz, len za posledné tri mesiace, prišla Ukrajina o 5 miliárd dolárov iba v prípade zníženia obchodného obratu s Ruskom. Navyše podľa väčšiny ekonómov Ukrajina ešte nie je pripravená na kardinálne zmeny nielen v hospodárstve, ktoré ju čakajú po možnom podpise dohody s Bruselom.
„Poslednou kvapkou pri rozhodovaní boli podmienky Medzinárodného menového fondu,“ pripomenul ukrajinský premiér v súvislosti s pôvodnou žiadosťou Kyjeva o pôžičku približne 15 miliárd dolárov pre finančne podvyživenú štátnu pokladnicu. Podľa ukrajinských novín Segodňa má Kyjev pritom dve hlavné požiadavky. Pôžičku chce získať bez podmienky zvyšovania cien za plyn pre obyvateľov a zároveň žiada zavedenie preferenčných kvót na odber ukrajinskej produkcie na európskom trhu.
Podmienky MMF
- Zavedenie flexibilného výmenného kurzu.
- Posilnenie bankového systému.
- Fiškálna konsolidácia.
- Výrazné zlepšenie podnikateľského prostredia.
- Reforma sektora energetiky.
Zdroj: stanovisko MMF Z 20. 10. 2013
Podľa Kyjeva to o. i. znamená:
- Zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti o 40 percent, rovnako ako aj pre najväčšie priemyselné podniky.
- Takmer dvojnásobný rast nájomného a cien za komunálne služby.
- Zmrazenie platov, dôchodkov, sociálnej pomoci na súčasnej úrovni.
- Výrazne zníženie nákladov na rozpočet.
- Zrušenie výhod pre poľnohospodárov.
Zdroj: Ukrajinský premiér Mikola Azarov pre televíziu ICTV.
Pomôcť môžu aj USA
Podľa ukrajinského politológa Vladimira Fesenka citovaného portálom Ukrinform.ua napriek „prestávke“ pokračuje Kyjev v rokovaní nielen s úniou. V súvislosti s MMF pripomenul, že sa v tejto súvislosti zabúda napríklad na vplyv USA.
„Získanie pôžičky od MMF za prijateľných podmienok, teda bez zvýšenia cien za plyn pre obyvateľstvo, bez rastu komunálnych poplatkov a realizácie dôchodkovej reformy, sú aj dnes stredobodom pozornosti ukrajinskej strany. Ak sa Američanom podarí presvedčiť MMF poskytnúť Kyjevu pôžičku, tak je podpis asociačnej dohody veľmi reálny,“ myslí si Fesenko s tým, že práve americký vplyv v spomínanom procese je veľký a mnohí ho nedoceňujú. Podľa neho aj v prípade, že Ukrajina o týždeň vo Vilniuse nepodpíše asociačnú dohodu, neoficiálne a polooficiálne konzultácie Kyjeva budú pokračovať nielen s Ruskom a EÚ, ale aj s USA.