Cesta k dohode bola zdĺhavá, veď od volieb uplynuli viac ako dva mesiace. Bodku dal maratón vyjednávačov, ktorý trval 17 hodín a skončil sa včera nadránom. „Zodpovedné nakladanie s peniazmi, zabezpečenie blahobytu občanov a sociálne istoty,“ zhrnula Angela Merkelová podstatu dohody, ktorá má 200 strán. Líderka konzervatívneho bloku CDU/CSU si udrží kreslo kancelárky. „Podarilo sa nám vytvoriť veľkú koalíciu veľkých úloh,“ doplnil ju predseda sociálnej demokracie Sigmar Gabriel.
Z pohľadu slovenských občanov, ktorí našli zamestnanie v Nemecku, alebo sa o to snažia, je dôležitá správa o platových podmienkach. Tábor Merkelovej nakoniec ustúpil sociálnej demokracii a súhlasil so zavedením minimálnej mzdy vo výške 8,5 eura za hodinu. Táto odmena za prácu má platiť do roku 2017, potom bude možnosť dohody o nižšej sume. Minimálnu mzdu zavedú celoplošne; Merkelová nepresadila návrh kompromisu o rozdielnej výške mzdy podľa typu zamestnania a regiónov.
Ďalšou novinkou sa má stať spoplatnenie nemeckých diaľnic pre osobné automobily. Tento krok bol podmienkou bavorských konzervatívcov (CSU), sesterskej strany CDU Merkelovej, pre súhlas s koaličnou zmluvou. Počíta sa s tým, že návrh uzákonia počas budúceho roku. Výška poplatku zatiaľ nie je známa. Treba však ešte preveriť, či by mýto pre zahraničných motoristov neodporovalo európskemu právu. Bavorský premiér Horst Seehofer z CSU tvrdí, že zámer je v poriadku.
Naopak, CDU a sociálna demokracia vyslovujú pochybnosti. „Mýto nikdy nebude,“ nazdáva sa vyjednávač za sociálnu demokraciu Florian Pronold. „Nemyslím si, že sa to stane realitou. Treba to však preveriť,“ podotkla podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová, keď poukázala na potrebu zistiť, či by takýto nemecký zákon neporušoval európske právne normy.
V oblasti veľkých projektov čakajú Nemecko obrovské investície. Do roku 2017 by veľká koalícia chcela naliať najmä do vysokých škôl, vedy a dopravy až 23 miliárd eur.
V penzijnom systéme vláda plánuje vyjsť v ústrety matkám. Sľubuje im na dôchodku viac zhodnotiť čas strávený výchovou detí. Polepšia si aj penzisti, čo mali nízke platy – od roku 2017 majú začať poberať až 850 eur mesačne.
Najviac ústupkov urobila strana kancelárky
Mnohí členovia sociálnej demokracie sú proti vládnej spolupráci s konzervatívcami, ale prípadný nesúhlas straníckeho referenda s koaličnou dohodou by mal zlé následky. Upozornil na to politológ Christian Schweiger, ktorý pôsobí na Durhamskej univerzite. „Sociálna demokracia by sa ponorila do hlbokej krízy, čo by sa asi odzrkadlilo v podobe katastrofy v prípade vypísania predčasných parlamentných volieb,“ povedal pre Pravdu.
Ako vnímate uzavretie koaličnej dohody?
Prekvapilo ma, koľko spoločného dokázali nájsť zúčastnené politické strany počas vyjednávania o koalícii. Dohoda pritom vyzerá vyvážená – berie do úvahy postoje oboch táborov, čiže CDU/CSU a SPD. Zvlášť to ilustruje zavedenie minimálnej hodinovej mzdy vo výške 8,5 eura, čo požadovala sociálna demokracia a pravdepodobné schválenie spoplatnenia diaľnic pre cudzincov, čo bola kľúčová podmienka bavorských konzervatívcov.
Kto presadil viac zo svojho volebného programu?
SPD bola akceptovaná ako rovnocenný partner z pohľadu CDU aj CSU. Považujem to za prekvapujúce, lebo sociálna demokracia získala vo voľbách necelých 26 percent hlasov, kým víťazný tábor viac ako 41 percent. Zdá sa, že CDU Angely Merkelovej urobila najviac ústupkov. Vystupovala proti stanoveniu minimálnej mzdy a so zmenami v dôchodkoch. Ľudia budú môcť odísť do penzie vo veku 63 rokov v prípade, že 45 rokov platili dôchodkové poistenie, čo presadzovala SPD.
Existuje stručná odpoveď na otázku, či je obsah dohody prospešný pre Nemecko?
Je to zrejme najlepší výsledok, aký sa po voľbách dal dosiahnuť, pričom je dôležité, že SPD odmietla akúkoľvek spoluprácu s postkomunistickou stranou Ľavica.
Veľká koalícia bude mať obrovskú väčšinu v parlamente.
Vládnuci trojlístok sa môže opierať o 80 percent členov Spolkového snemu – tak vyzerá jeho výrazná prevaha. Opozícia sa fakticky ocitne na okraji. Nazdávam sa, že je to určité riziko, ktoré by mohlo posilniť radikálne politické prúdy; zvlášť euroskeptickú stranu Alternatíva pre Nemecko.
Koaličná dohoda vznikla, lenže ju ešte musia v straníckom referende odobriť členovia SPD. Podporia ju?
Mnohí sa k nej stavajú otvorene nepriateľsky. Týždenník Der Spiegel dokonca napísal, že väčšina členskej základne ju odmietne. Hlavná obava spočíva v tom, že SPD sa znovu dostane na okraj záujmu vo vláde pod vedením Merkelovej – tak, ako to bolo počas predchádzajúcej veľkej koalície, ktorá sa zrodila po voľbách v roku 2005. Na opačnej strane všetci členovia SPD vedia, že zmietnutie dohody zo stola by zrejme viedlo k odstúpeniu vedenia strany, vrátane predsedu Sigmara Gabriela. Sociálna demokracia by sa ponorila do hlbokej krízy, čo by sa asi odzrkadlilo v podobe katastrofy v prípade vypísania predčasných parlamentných volieb.
Agentúrny článok sme nahradili autorským novinárskym príspevkom denníka Pravda.