Ukrajinci majú čas do piatka

Počas nonstop živého televízneho vysielania portálu Radio svoboda mladí Ukrajinci chcú až do piatka vyjadrovať túžbu po smerovaní do Európy. Opätovne vyzvali prezidenta Viktora Janukovyča, ako aj premiéra Mikolu Azarova, aby na summite Východné partnerstvo vo Vilniuse (28. – 29. novembra) podpísali asociačnú dohodu s Európskou úniou. Aj Brusel opakuje, že Ukrajinci majú čas. Do piatka.

Nádej umiera posledná

„Možnosť stále existuje. Ako človek naladený od prírody optimisticky, tvrdím, že nádej umiera posledná,“ vyhlásil Štefan Füle, komisár EÚ pre rozšírenie a susedskú politiku, v pondelok večer v telemoste Brusel – Kyjev. Podľa neho dvere sú otvorené do piatka rána, pretože, ako s nádychom humoru pripomenul, „v sobotu a v nedeľu sa nepracuje“.

O nadšení prevažne mladých Ukrajincov k smerovaniu do Európy „ihneď teraz“ sa však viacerí ich o niečo starší spoluobčania vyjadrujú opatrne. Ako zaznelo aj v priamom prenose z Námestia Európy, ktoré je len niekoľko sto metrov od Námestia nezávislosti, stačí sa vraj opýtať tých ľudí, ktorých krajiny relatívne nedávno vstúpili do únie.

Zlatý kľúč neexistuje

„Mnohí si v dnešnej hektickej chvíli azda ani neuvedomujú, že podpis asociačnej dohody, a to, čo nasleduje po nej, si vyžaduje odriekanie a dočasné nemalé problémy,“ tvrdí napríklad postarší Ukrajinec, ktorý sa predstavil ako Maxim. Aj podľa Johna Laughlanda, riaditeľa francúzskeho Inštitútu analýz a spolupráce, „ak sa na Ukrajine niekto domnieva, že vstupom do EÚ získa zlatý kľúč, tak by sa mal ešte raz zamyslieť“. Podľa neho rozhodnutie Kyjeva urobiť si prestávku v príprave podpisu dohody s Bruselom bolo správne.

„Posledných dvadsať rokov potvrdzuje, že takéto dohody môžu mať negatívne dosahy na krajiny pretendujúce na začlenenie. Príkladom je Rumunsko, Bulharsko, ale aj pobaltské štáty,“ pripomína Laughland. Konkrétne však spomína Maďarsko, ktoré muselo pred podpisom asociačnej dohody urobiť mnohé nákladné zmeny v priemysle, muselo prijať kvóty európskeho vývozu.

„Malo to veľmi negatívny dosah na maďarskú ekonomiku. Problémy trvali aj po vstupe do únie. Mnohé podniky zatvorili a iné kontrolujú zahraničné firmy vrátane nemeckých. Trpí aj agrárny sektor,“ reagoval profesor na otázku, či únia poskytne Ukrajine finančnú pomoc.

Miliardy namiesto faktov

Viac ako fakty za a proti vstupu Kyjeva do únie či do zväzku Rusko, Bielorusko, Kazachstan však zatiaľ z úst politikov lietajú miliardy dolárov.

„Počul som, že Ukrajina draho zaplatí za vstup do EÚ. Dokonca, že Kyjev žiada od Bruselu 20 miliárd dolárov, aby sa mohol adaptovať na európske normy. Je to nezmysel a neviem, odkiaľ sa také čísla vzali,“ neskrýval údiv komisár EÚ Füle. Podobne však reagoval aj premiér Azarov. Tentoraz na výpad opozičného lídra Arsenija Jaceňuka, ktorý obvinil prezidenta Janukovyča. Podľa Jaceňuka hlava štátu počas nedávneho pracovného stretnutia s prezidentom Vladimirom Putinom vyjednala nielen zníženie ceny ruského plynu, ale za odmietnutie vstupu Ukrajiny do únie pre seba aj 20 miliárd dolárov. Podľa Jaceňuka chce časť z nich použiť na prezidentskú kampaň pred voľbami v roku 2015.

„Je to nehorázna lož,“ reagoval premiér Azarov v rozhovore pre televíziu ICTV a zdôraznil, že je nezodpovedné klamať v dnešnej takej zodpovednej situácii. „Nech mi ukáže, kde je o tom napísané. Nech sa postaví na tribúnu parlamentu a ukáže dokument, v ktorom sa spomína tých dvadsať miliárd dolárov,“ dodal šéf ukrajinského kabinetu.

Gideon Rachman z denníka Financial Times je však presvedčený, že zmenu kurzu Kyjeva vo štvrtok minulý týždeň spôsobili práve ruské miliardy. „Nie sú však určené Ukrajine ako takej, ale niektorým tamojším mocenským klanom,“ konštatuje autor v článku.

Chce to strategickú trpezlivosť

Mnohí si dnes kladú otázku, či mohla Európa poskytnúť Ukrajine viac. Väčšina odborníkov tvrdí, že áno. „Napriek tomu sú Európania presvedčení, že smerovanie k úzkej spolupráci so Západom je to, na čo by sa mali Ukrajinci zamerať z dlhodobého hľadiska. Heslom dneška je preto strategická trpezlivosť,“ myslí si na margo ukrajinského výberu smerovania Gideon Rachman z denníka Financial Times.