Európska únia nepripustí, aby Rusko vetovalo jej vzťahy s postsovietskymi republikami. Vyhlásil to na záver dvojdňového summitu Východného partnerstva vo Vilniuse predseda Európskej komisie José Barroso. Zdôraznil, že čas obmedzenej suverenity je minulosťou.
Šéf exekutívy EÚ tak reagoval na to, že Ukrajina odmietla podpísať asociačnú dohodu. Predstavitelia Únie predstavitelia majú za to, že Ukrajina si podpis krátko pred summitom rozmyslela na nátlak Moskvy a sám Kyjev jej vplyv na svoje rozhodovanie nepopiera.
„Nemôžeme pripustiť veto tretích krajín voči našej vôli na zbližovanie s týmito štátmi,“ citovala Barrosa agentúra AFP. „Nesmieme sa podvoliť vonkajšiemu tlaku, predovšetkým nie z Ruska,“ varoval Moskvu podľa agentúry AP neobvykle jasnými slovami tiež prezident únie Herman Van Rompuy.
Pojem „obmedzená suverenita“ bol za studenej vojny súčasťou takzvanej Brežnevovej doktríny, ktorou sa riadila sovietska zahraničná politika. Podľa nej bola hrozba odklonu niektorej z krajín sovietskeho bloku od socializmu záležitosťou všetkých ostatných socialistických štátov.
Hollande: Moskva na Kyjev tlačila prostredníctvom plynu
Sovietsky zväz si tým prakticky vyhradil právo intervenovať v ľubovoľnej krajine. Doktrína ospravedlňovala tiež okupáciu Československa v roku 1968 a Afganistanu v roku 1979. „Určite tam tlak bol,“ priznal francúzsky prezident François Hollande a dodal domnienku, že Moskva na Kyjev tlačila „hlavne prostredníctvom plynu“.
Hollande zdôraznil, že „partnerstvo ostáva otvorené, ale prví ho musia chcieť Ukrajinci“. Francúzsky prezident tiež vylúčil, že by EÚ Ukrajine ponúkla viac peňazí ako kompenzáciu za straty, ktoré by Kyjev utrpel, ak by sa od neho Moskva odvrátila. „Nemôžeme – ako by sa to páčilo ukrajinskému prezidentovi – trvať na takejto rovnosti, najmä na trvaní na tom, aby sme Ukrajine zaplatili za to, že sa pripojí k asociačnej dohode,“ vyhlásil Hollande. „Nie, nebudeme platiť,“ zdôraznil.
Krok k pridruženu v litovskej metropole naopak urobili predstavitelia Gruzínska a Moldavska. Niektorí štátnici dúfali, že sa ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča podarí presvedčiť, ale nestalo sa. „Znovu sme si vypočuli jeho úvahy. Nehovoril o podpise ani o zmluve, hovoril len o hospodárskych problémoch Ukrajiny. Chce, aby tieto problémy riešila Európska únia spoločne s Ruskom,“ povedala novinárom v noci na piatok po oficiálnej večeri litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová.
Podľa agentúry DPA od delegácií vo Vilniuse zaznelo, že asociačná dohoda s Ukrajinou by mohla byť podpísaná až o niekoľko rokov. Budúci summit Východného partnerstva sa má uskutočniť v prvej polovici roka 2015 v lotyšskej metropole Riga.
Lajčák: Janukovyč naznačil podpísanie dohody v roku 2015
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč zdôraznil, že jeho krajina nemení svoje pevné strategické rozhodnutie orientovať sa na EÚ. „Naznačil, že pokiaľ sa budú veci vyvíjať dobre, tak na ďalšom summite v Rige v roku 2015 by Ukrajina bola pripravená Asociačnú dohodu podpísať,“ priblížil po skončení dvojdňovej schôdzky v Litve šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Janukovyč už predtým uviedol, že prechod na štandardy a normy únie bude Kyjev stáť 20 miliárd eur ročne a do roku 2017 si to vyžiada okolo 160 miliárd eur. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny. „Čiže tie čísla, s ktorými ukrajinská strana operuje, nie sú prijímané so sympatiami ani veľmi seriózne,“ podčiarkol Lajčák.
Na summite Ukrajina zopakovala iniciatívu na trojstranné rokovania, na ktorých by okrem nej bolo zastúpené Rusko a EÚ. Lajčák potvrdil, že u európskych lídrov sa táto myšlienka nestretla so sympatiami. „Počul som aj názory, že to vyzerá tak, ako keby Ukrajina žiadala Európsku úniu, aby s Ruskom rokovala o jej budúcnosti,“ dodal s tým, že únia je pripravená bilaterálne diskutovať s Moskvou o rôznych záležitostiach, ale na vymýšľanie nových rámcov nemá žiadnu chuť.
Zároveň pripomenul, že európska dvadsaťosmička sa dostala proti svojej vôli do konfrontácie s Ruskou federáciou a naťahovania sa o Východných partnerov. „To je situácia, v ktorej sme sa nechceli nájsť a aj toto treba dať veľmi rýchlo do poriadku,“ zdôraznil. Ministri zahraničných vecí EÚ sa o dva týždne stretnú v Bruseli s ruským partnerom Sergejom Lavrovom, na ktorom bude dominovať téma Východného partnerstva. „Verím, že nám to pomôže objasniť si niektoré veci,“ podotkol Lajčák.
Samotná únia si podľa neho musí zadefinovať, kam sa chce od Vilniusu posunúť k ďalšiemu summitu Východného partnerstva v Rige tak, aby bol tento program viditeľný pre všetkých občanov. „Aby sa to nezredukovalo iba na technické cvičenie a implementácie, ale aby bolo všetkým jasné, že je to dobrý program, ktorý má za sebou výsledky. Istá sebareflexia je, pochopiteľne, na mieste. Aj my v EÚ si budeme musieť povedať otvorene, čo sme urobili zle, keď naša ponuka nebola vnímaná ako tá atraktívnejšia,“ avizoval minister.
Hoci sa summit vo Vilniuse niesol v úplne inom duchu, ako sa očakávalo pred tromi mesiacmi, Lajčák si nemyslí, že je dobré redukovať jeho význam. Pripomenul, že v Litve boli európski predstavitelia prítomní v ďaleko väčšej miere ako pred dvoma rokmi vo Varšave. „Boli tu všetci lídri, rovnako tak Bielorusko, ktoré sme vo Varšave nemali,“ upozornil.
Podpis dohody nevylučujú v budúcnosti
Ukrajina má naďalej v úmysle v budúcnosti podpísať dohodu o pridružení s Európskou úniou, ale potrebuje zodpovedajúci balík finančnej a hospodárskej pomoci. Vyhlásil to ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na končiacom summite Východného partnerstva vo Vilniuse, kde asociačné dohody s EÚ parafovali predstavitelia Gruzínska a Moldavska. Pôvodne mala zmluvu uzavrieť aj Ukrajina, ale v posledných dňoch z procesu vycúvala.
Ukrajinský prezident vo Vilniuse vyhlásil, že Kyjev v budúcnosti dohodu podpísať chce, ale požaduje, aby únia podnikla „rozhodné kroky“ smerom k vypracovaniu a realizácii balíka hospodárskej pomoci Ukrajine.
„Bohužiaľ sa na poslednú chvíľu ukázalo, že Ukrajina je ponechaná sama na seba, aby zápasila s vážnymi finančnými a hospodárskymi problémami,“ zdôvodňoval podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident na uzavretom stretnutí s európskymi lídrami rozhodnutie asociačnú dohodu nepodpísať.
Parafovanie asociačných dohôd s Gruzínskom a Moldavskom, ktoré je predstupňom ku konečnému podpisu, je prvým významným pokrokom, ktorý bol dosiahnutý v projekte Východného partnerstva, ktorý vznikol v roku 2009 v Prahe.
Pôvodne mal byť hlavným vrcholom stretnutia ukrajinský podpis dohody o pridružení, Kyjev ale pred pár dňami rokovania prerušil, podľa mnohých pod tlakom Ruska. Niektorí štátnici márne dúfali, že sa im podarí Janukovyča presvedčiť ešte na summite vo Vilniuse.
Ukrajinu k podpisu povzbudzovali európske špičky
Ministerka zahraničia EÚ Catherine Ashtonová zdôraznila, že EÚ sa usiluje o pevné vzťahy s Ukrajinou, predovšetkým hospodárske. Rozhodnutie však je na Ukrajine. „Dvere Európskej únie sú otvorené,“ uistila Ashtonová.
„Nakoniec záleží od Ukrajiny, či má odvahu ešte urobiť jeden krok smerom k Európe, a Európska únia potom bude spoľahlivým partnerom,“ vyhlásila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Ukrajina je klasickým príkladom krajiny, ktorá je silne previazaná s Ruskom,“ upozornila šéfka nemeckej vlády.
Poukázala tiež na hospodárske problémy krajiny, zvlášť pokiaľ ide o dodávky zemného plynu. „Európa dá v budúcnosti k dispozícii aj plyn, ak to Ukrajina bude chcieť,“ uistila Merkelová. Európska komisia nedávno oznámila, že dohodla zmluvu zabezpečujúcu dodávky plynu z EÚ na Ukrajinu cez Slovensko, poznamenala k tomu DPA.
Na podporu podpisu asociačnej dohody s Ukrajinou pred budovou, v ktorej sa summit konal, sa pokúsila demonštrovať poloobnažená Ukrajinka. Po tom, čo vyskočila z automobilu a skandovala „Ukrajina do EÚ“, zadržala ju polícia. Úrady sa domnievajú, že ide o členku protestného hnutia Femen.
Výsledky summitu Východného partnerstva vo Vilniuse
V Litve skončil dvojdňový summit Východného partnerstva, ktorý nepriniesol želaný výsledok, a to podpis dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Ukrajinou.
Nová dohoda
Predstavitelia bývalých sovietskych republík Gruzínska a Moldavska parafovali asociačnú dohodu s Európskou úniou. Konečný podpis dohody má nasledovať budúci rok, keď dokument môže vstúpiť do platnosti.
Víza
Azerbajdžan podpísal dohodu o zjednodušení vízového styku s EÚ. Bielorusko naznačilo, že by s „dvadsaťosmičkou“ chcelo o zjednodušení vízového styku rokovať, čo sa považuje pre autoritársku povahu tamojšieho režimu za pokrok.
Ukrajina
Únia necháva dvere pre Ukrajinu otvorené, aj keď je podpis asociačnej dohody na bode mrazu. Chýba časový plán, keď by mohlo k prípadnému podpisu dôjsť. Prezident EÚ Herman Van Rompuy tiež povedal, že na summite nemohli parafovať ani plánovanú dohodu s Arménskom.