Zatiaľ ale hlavným bodom utorkového snemovania parlamentu má byť vyslovenie dôvery respektíve nedôvery kabinetu. Vyjadrili sa tak opoziční lídri Arsenij Jaceňuk (Vlasť), Vitalij Kličko (Úder) a Oleg Ťagnibok na videokonferencii prenášanej aj na obrazovku umiestnenú na kyjevskom Námestí nezávislosti, kde bolo v pondelok menej demonštrantov ako počas víkendu.
Dohoda Janukovyč – Barroso
Zatiaľ čo opozícia netajila obavy z provokácií zo strany vládnej moci, prezident Viktor Janukovyč sa v pondelkovom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom dohodol na stretnutí s ukrajinskou delegáciou. Jej cieľom je prerokovanie otázok spojených s asociačnou dohodou Ukrajina – EÚ, vrátane zóny voľného obchodu. Informoval o tom v pondelok podvečer portál denníka Segodňa. Podľa získaného zdroja Barroso ale požiadal Janukovyča o vyšetrenie sobotňajšieho zásahu proti demonštrantom, s čím ukrajinský politik súhlasil. Rovnako ako aj s názorom predsedu EK, podľa ktorého jediným riešením situácie je dialóg, dodržiavanie slobody občanov a odmietanie použitia násilia.
Možné scenáre vývoja
Práve obavy s vyhrotenia agresivity z jednej či druhej strany vyvolávajú špekulácie o možnom ďalšom vývoji v krajine. „Existujú dva scenáre,“ myslí si politológ Vladimir Fesenko. Prvým je podľa neho pokojný priebeh, teda začiatok novej revolúcie, ktorá môže vyvrcholiť výmenou moci. „Politická kríza sa už začala. V parlamente možno očakávať pokus o vytvorenie novej väčšiny. Ak sa tak stane, tak prezident bude k nej ústretový a budeme svedkami formovania nového kabinetu,“ špekuluje Fesenko a pripomína, že v takom prípade by bolo najlepšie, ak by vládu tvorili nestraníci.
Za druhú možnosť považuje šéf strediska politického výskumu Penta „silovú neutralizáciu“ aktivít na Námestí nezávislosti. Akýsi bieloruský scenár. „Ibaže na Ukrajine nemá šancu. Mohol by sa to totiž skončiť občianskou vojnou,“ upozornil v pondelok na stretnutí s novinármi Fesenko. Jeho kolega Michail Pogrebinskyj vidí situáciu ešte v černejších farbách. „Najpravdepodobnejším variantom je pokračujúce obliehanie štátnych úradov, ktoré vyvolá logickú reakciu jednotky Berkut, a to nebude bez obetí. A odtiaľ je len skok k občianskej vojne, ktorá by sa skončila pre Ukrajincov katastrofálne – rozpadom krajiny. Ani v roku 2004, počas oranžovej revolúcie, sme k tomu neboli tak blízko,“ upozornil Pogrebinskyj. Ako zdôraznil, situáciu nevyrieši ani prípadné vyhlásenie mimoriadneho stavu.
Druhým scenárom by vraj mohlo byť opozíciou navrhované nenásilné blokovanie budovy prezidentského úradu a ďalších objektov moci. "Stačí ale iba niekoľko radikálov a sme opäť pri prvej možnosti,“ pripomína politológ. Je tu však podľa neho aj tretí scenár. Spočíva v úspešnom konci spomínanej blokády a zásahu európskych politikov, ktorí budú držať v medziach revolučnú aktivitu Ukrajincov a zároveň budú rokovať so súčasnou mocou v Kyjeve.
„Maximum, čo to môže priniesť v tejto situácii, je odstúpenie vlády. Žiaľ, tretí scenár je čoraz menej reálny,“ dodáva Pogrebinskyj.
Zásah Berkutu zmenil život v Kyjeve
Od soboty rána, keď príslušníci špeciálnej jednotky Berkut tvrdo zareagovali na spŕšku kameňov z rúk nacionalistických provokatérov zamiešaných medzi študentmi, sa podľa svedkov život v ukrajinskej metropole zmenil. Kyjevčania sa zásobujú potravinami a väčšina uteká z mesta. V obchodoch idú na odbyt stavbárske ochranné prilby a masky na tvár. Taxikári odmietajú voziť zákazníkov do centra.
Spravodajcovia denníka Vesti napríklad potvrdili, že v obchodoch mizne všetko, čo sa dá použiť na ochranu počas prípadných potýčok demonštrantov so silovými zložkami. „Stavbárske helmy za 20 až 60 hrivien (asi 1,8 až 5,30 eura) aj respirátory sme už vypredali,“ potvrdili v jednom z obchodov so stavebnými materiálmi. O 20 percent vzrástol aj dopyt po ubytovaní na privátoch. „Rastie počet prišelcov z celej krajiny. Záujem je hlavne o 1– až 2-izbové byty s možnosťou prenocovať za 300 až 400 hrivien (asi 26,5 eura až 35 eur). Ide o celé skupiny,“ opisuje situáciu Anna, ktorá pracuje v sprostredkovateľskej agentúre. Na sociálnych sieťach sa však objavujú aj oznamy, podľa ktorých niektorí Kyjevčania ubytujú záujemcov aj zadarmo. Existuje napríklad skupina Kyiv Host, ktorá zverejňuje ponuky na bezplatné ubytovanie.
Na druhej strane ochota chýba napríklad taxikárom. Majú však na to dôvod. Jazdiť do centra odmietajú. Spravodajcovia zatelefonovali viacerým firmám. Nik sa za žiadne peniaze nepodujal na cestu do srdca Kyjeva. ,„Nie, nie, nikam nejdem. Bojím sa o auto. Čo ak po ňom niečo hodia,“ reaguje na ponuku taxikár Nikolaj. Obavy pred nepokojmi sú tiež dôvodom, prečo sa v centre na Kreščatiku a Námestí nezávislosti, ale aj v podchodoch s obchodmi v týchto dňoch nepracuje. Niektorí Kyjevčania išli ešte ďalej. „Poslala som manžela do obchodu kúpiť detskú výživu, maslo a niekoľko nožičiek klobásy. Natankovali sme auto až po hrdlo nádrže a ideme k babičke do Jagotina. Čím ďalej od Kyjeva,“ priblížila plán oddychu počas minulého víkendu Kyjevčanka Darja žijúca v Smolenskom obvode. Pritom podľa policajného zdroja kriminalita v meste sa nevymyká normálu. Ba počet trestných činov dokonca poklesol.
„Celkove je v Kyjeve menšia zločinnosť ako v predchádzajúcich dňoch. Aj keď zaznamenávame lúpeže, krádeže, je ich málo. Netýka sa to však centra mesta, kde počet trestných činov rastie. Ide však o porušenie zákonov v súvislosti s udalosťami na Námestí nezávislosti,“ potvrdili reportérom denníka Vesti vo vedení kyjevskej polície.