„Úrady nám nevyhlásili vojnu ako inokedy, pretože ich zamestnáva niečo iné,“ hovorí Libanončan s odkazom na starosti, ktoré jeho vláde prináša sýrska vojna. Každý rok armáda vtrhne do údolia Bikáa a ničí tam tisíce hektárov úrody konope. Lenže pre tamojších ľudi je to zdroj obživy a vlani sa dokonca proti buldozérom bránili raketami.
Zákony klanovej príslušnosti v údolí Bikáa sú dôležitejšie než rešpekt voči štátu. Údolie je na hranici so Sýriou a je aj baštou šíitského Hizballáhu, ktorý je spojencom vlády v Sýrii.
Jediný zdroj živobytia
Dedina, v ktorej žije abú Samí, leží pod vyprahnutým kopcom a pracuje sa tam bez skrývania aj za bieleho dňa. V garážach sú v plnej prevádzke elektrické sekačky a drvičky. V krivolakých uličkách pracujú muži i ženy len za spoly zatiahnutými závesmi. Scéna nikoho neudivuje, pretože „je to jediný zdroj živobytia“, ako tu hovoria.
„Štát vidí problémy, ktoré vyvoláva Sýria, a o ďalšie nestojí. Keby to tak nebolo, už by na nás udreli,“ usudzuje ďalší pestovateľ konope Afíf. Riaditeľ úradu pre boj s narkotikami Josef Skaff priznáva, že „tohto roku se pre sýrsku krízu úroda konope nezničila“.
Libanonský hašiš je preslávený svojou kvalitou a počas libanonskej občianskej vojny v rokoch 1975 až 1990 sa stal produktom, ktorý zarábal stovky miliónov dolárov. Potom pod tlakom USA štát začal polia ničiť a ponúkať alternatívne plodiny. Keď však pred 15 rokmi program zastrešovaný OSN skolaboval, zostal na pestovateľov štát sám. Poľnohospodári se dožadujú zlegalizovania konope, ktoré pestovali už ich predkovia.
Cena stúpa so vzdialenosťou
Pre abú Samího, tak ako aj pre Afífa, je terajšia nestabilita v Libanone daná vojnou v Sýrii zlatou baňou. „Na sýrskej strane je veľký zmätok, takže sa dá previezť všetko. Po vojne prichádzajú drogy,“ uvažuje abú Samí nad tmavohnedou kôpkou hašišu.
Dopyt po konope od tohto roku podľa pestovateľov stúpol o viac než 50 percent, väčšina mieri do Sýrie. Sýrskych pohraničníkov teraz nahradili vojaci, ale tí sú príliš zamestnaní bojmi, než aby sa starali o hranicu.
S priekupníkmi je v kontakte abú Alí, ktorý tvrdí, že ďalšou destináciou po Sýrii je Turecko, odkiaľ droga pokračuje do Európy, a potom Jordánsko a Irak, z ktorých hašiš smeruje do krajín Perzského zálivu. So vzdialenosťou stúpa riziko predaja, takže aj cena. „V Libanone sa 40 gramov predáva za 20 dolárov (15 eur), v Sýrii sa kupuje už za sto (74 eur) a v Turecku za 500 (370 eur). Určitú časť kupujú pre vlastnú spotrebu aj ľudia, ktorí bojujú v Sýrii,“ hovorí abú Alí.
Konope pomáha utečencom
Pre libanonských predajcov znamená vyššia úroda nižší zárobok, pretože cena išla dole. O tom, že nad pestovaním konope priviera teraz oči aj šíitský Hizballáh, ktorý má v Bikáa veľkú moc, tu nikto nehovorí. Konope pomáha dokonca aj sýrskym utečencom. Sýrčan Ibrahim opustil svoje pole s repou v kurdskej dedine v provincii Halab a tu v Libanone sa pripojil k výrobcom hašišu. Sýrčania chodievali do Libanonu pomáhať so zberom aj predtým, teraz je ich tu však dvojnásobok. „Je to veľmi výhodné,“ hovorí ďalší Sýrčan Sámir. Kým predajom zeleniny si za deň zarobil 13 dolárov (10 eur), s konope zarába 33 dolárov (24 eur).
Dedinčania zakázanú aktivitu bránia. „Žijú z toho celé rodiny. Tu sa neurodí nič iné okrem konope. Je to boží dar a čo sa môžeme postaviť proti bohu?“ vysvetľuje Afíf, ktorý má tri deti. Vlastní dva hektáre pôdy a z vypestovaného konope má ročne niekoľko desiatok tisíc dolárov. Zisky priekupníkov však prevyšujú milión.