Je východná Ázia v roku 1914?

Nedôvera, ktorá môže viesť až ku konfliktu. Je to osud, ktorý čaká východnú a Juhovýchodnú Áziu? Rast Číny, nanovo nájdená asertivita Japonska, nervozita Južnej Kórey, nerozhodnosť Filipín alebo Vietnamu, či sa majú orientovať viac na Peking, alebo Washington.

05.12.2013 10:00
debata

To všetko je v oblasti viditeľné. A tak hlavný ekonomický komentátor prestížneho denníka Financial Times Martin Wolf prirovnal tento región k Európe pred prvou svetovou vojnou. "Vtedy aj teraz bola nedôvera veľká a rástla. Vtedy aj teraz činy rastúcich mocností zvyšovali riziká konfliktu. Vieme, ako sa tento príbeh skončil v roku 1914. Ako sa skončí teraz, o storočie neskôr?“ pýta sa Wolf.

Obranná zóna

Olej do ohňa nedôvery prilialo novembrové vyhlásenie Číny, keď oznámila vytvorenie vzdušnej identifikačnej obrannej zóny vo Východočínskom mori. V tejto oblasti má Peking územné spory s Tokiom a Soulom. Podľa pravidiel majú všetky lietadlá v zóne hlásiť svoje letové plány Číne, musia zachovávať rádiový kontakt a reagovať na žiadosti o identifikáciu.

Okrem krokov vo Východočínskom mori sa očakáva, že Čína pripravuje podobný postup aj v Juhočínskom mori. Tam sú teritoriálne spory azda ešte komplikovanejšie. Sú v nich zapojené Čína, Filipíny, Vietnam, Malajzia, Indonézia, Brunej a Taiwan.

"Jej vytvorenie je bežným postupom, ktorý sa podieľa na obrane našej krajiny v zmysle včasného varovania,“ vysvetľuje však vytvorenie zóny Čuang Ťien-čung z Centra pre národné strategické štúdie v Šanghaji. "Nie je to krok namierený proti nikomu. Je to ostro sledovaná záležitosť len pre spor o ostrov Tiao-jü,“ povedal Čuang pre Pravdu s tým, že použil čínsky názov ostrova Senkaku, ako ho volá Japonsko.

Budovanie dôvery?

Slovo dôvera viac ráz zdôraznil aj americký viceprezident Joe Biden, ktorý včera zavítal na návštevu Číny. Ešte v utorok však pomerne jasne v Japonsku vyhlásil, že Amerika je hlboko znepokojená tým, že Peking chce jednostranne meniť status quo vo Východočínskom mori. Bidenovi na to čínsky denník China Daily, ktorý vychádza v angličtine, odkázal, že USA sa zjavne stavajú na stranu Japonska.

"Pokiaľ chcú USA znížiť napätie v regióne, musia najprv prestať podporovať nebezpečnú hru Tokia s ohňom,“ napísal China Daily, ktorý je síce o niečo liberálnejší ako denníky vychádzajúce v čínštine, ale jasne nasleduje pozície komunistických vládcov Číny. Biden ani prezident Si Ťi-pching včera oficiálne na verejnosti nespomenuli obrannú zónu. Viceprezident Biden označil čínsku hlavu štátu za úprimnú a konštruktívnu. "Úprimnosť vytvára dôveru. Dôvera je základom, na ktorom sa buduje skutočná, konštruktívna zmena,“ citovala Bidena agentúra Reuters.

Si po stretnutí s Bidenom zase zdôraznil, že medzinárodná situácia a regionálne zoskupenia prechádzajú hlbokými a zložitými zmenami.

Historické lekcie

Kam však vedú? "Každé prirovnanie kríva, ale ku katastrofe prvej svetovej vojny určite viedli aj prepojené spojenectvá, zlé kalkulácie a obrovské chyby. Niečo z toho je prítomné i v teritoriálnych sporoch okolo ostrova Senkaku, respektíve Tiao-jü,“ uviedol pre Pravdu Lucien Ellington, riaditeľ ázijského programu na univerzite v Tennessee v Chattanooga.

"Vidím paralely s rokom 1914,“ hovorí aj expertka na čínsku zahraničnú a obrannú politiku June Teufelová-Dreyerová. "Čína však má oveľa lepšia postavenie ako vtedajšie Nemecko, dokáže použiť svoju veľkosť a ekonomický vplyv. Dá sa predpokladať, že ostatné mocnosti sa skôr stiahnu, ako by sa postavili na odpor,“ povedala odborníčka pre Pravdu.

Podľa Bernta Bergera z Inštitútu pre bezpečnostnú a rozvojovú politiku v Štokholme však vytvorenie obrannej zóny môže v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu situácie. "Nie sú s ňou spojené žiadne právne nároky. Prakticky sa môže podieľať na zabránení krízy medzi zúčastnenými krajinami. Všetky strany okolo seba chodia po špičkách po takmer neznámom teréne a zároveň testujú hranice iných. To vytvára neistotu, ale mohlo by to viesť aj k nastoleniu nového poriadku,“ vyhlásil pre Pravdu Berger.

Odborník si myslí, že otázkou je aj to, ako Čína vníma prítomnosť USA v regióne. "Či ju analytici a ľudia, ktorí robia rozhodnutia, berú ako pokus Washingtonu obmedzovať Peking. Alebo ju začnú chápať ako pokus USA vtiahnuť Čínu do toho, aby sa viac podieľala na regionálnej zodpovednosti. Momentálne to vyzerá tak, že Peking na to odpovedá strategickou hrou, keď ovplyvňuje svojich susedov,“ vysvetľuje Berger.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Čína #KĽDR #Vietnam #Filipíny #Južná Kórea #juhovýchodná Ázia