Zomrel bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela

Mandela sa v poslednom období potýkal s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Najviac trpel opakovanou infekciou pľúc. V posledných piatich mesiacoch bol jeho stav kritický.

„Juhoafrickí spoluobčania, náš milovaný Nelson Rohlihla Mandela, zakladajúci prezident našej demokratickej krajiny, odišiel,“ oznámil Zuma. Mandela podľa juhoafrického prezidenta zomrel pokojne vo svojom dome v Johannesburgu o 20.50 tamojšieho času (19.50 SEČ). Posledné týždne života strávil v kruhu svojej rodiny.

Zuma tiež oznámil, že Mandelovi vystroja štátny pohreb a národné vlajky budú v piatok stiahnuté na pol žrde.

„Náš národ prišiel o svojho najväčšieho syna,“ vyhlásil Zuma v prejave prenášanom televíziou. „Nelson Mandela nás zjednotil a spoločne sa s ním aj rozlúčime,“ dodal Zuma.

„Náš ľud stratil otca. Aj keď sme vedeli, že tento deň musí prísť, nič nemôže zmenšiť náš pocit hlbokej a trvalej straty. Svojím neúnavným bojom za slobodu si získal rešpekt sveta. Svojou pokorou, zanietením a ľudskosťou si získal jeho lásku,“ povedal ďalej Zuma.

Mandelu pochovajú v jeho rodisku Qunu

Mandelu podľa agentúry DPA pochovajú v jeho rodisku Qunu na juhovýchode Juhoafrickej republiky. Dá sa očakávať, že na pohreb, ktorý by sa mal uskutočniť do piatich alebo siedmich dní, sa zídu štátnici z celého sveta.

Nelson Mandela v obrazoch

Bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela zomrel vo veku 95 rokov. Na celom svete je uctievaný ako vodca boja proti nadvláde belošskej menšiny v Juhoafrickej republike.

Fotogaléria 7 fotiek

+4

Mandela je na celom svete uctievaný ako vodca boja proti nadvláde belošskej menšiny v Juhoafrickej republike. Jeho víťazstvo vo voľbách roku 1994 znamenalo v tejto krajine koniec režimu apartheidu. Na čele JAR zostal Nositeľ Nobelovej ceny za mier, ktorú dostal v roku 1993 za zásluhy o zmierenie medzi černošským a belošským obyvateľstvom, až do roku 1999.

Mandelu za jeho protirasistické postoje bývalý režim väznil 27 rokov. V poslednom roku ho niekoľkokrát hospitalizovali. Vlani v decembri mu odstránili žlčový kameň. Potom dostal infekciu dýchacích ciest. V apríli strávil v nemocnici desať dní pre zápal pľúc. Po ďalšej hospitalizácii v júni bol Mandelov stav často kritický a museli ho pripájať ku dýchacím prístrojom. Kvôli zlyhaniu obličiek bol na dialýze.

Ľudia spomínali na zosnulého Mandelu pred jeho domom

Pred domom zosnulého juhoafrického exprezidenta Nelsona Mandelu v Johannesburgu sa v noci na piatok zišla viac než stovka smútiacich ľudí. Spievali a tancovali, niektorí so sebou podľa agentúry DPA zobrali aj deti.

Po správe o úmrtí deväťdesiatpäťroč­ného nositeľa Nobelovej ceny za mier sa na ulici pred Nelsonovým domom v Johannesburgu na predmestí Houghton, kde Mandela zomrel vo štvrtok večer, začali schádzať ľudia. Niektorí trúbili na vuvuzelu používanú pri futbalových zápasoch. Iní si fotili improvizovanú svätyňu so sviečkami, kvetmi a národnou vlajkou. O strom pred domom niekto oprel Mandelov zarámovaný portrét s nápisom : „Odpočívaj v pokoji, Madiba.“

Vládnuca strana Africký národný kongres (ANC), ktorej vodcom Mandela bol, vyzvala Juhoafričanov, aby nepodliehali zúfalstvu. „Žije ďalej v každom z vás a vo vašich domoch, pretože svoj ​​život obetoval nám všetkým,“ uviedol ANC vo vyhlásení k Mandelovmu úmrtiu. „Bol stelesnením pokory, rovnosti, spravodlivosti, slobody a nádeje miliónov ľudí tu aj v zahraničí,“ uviedol ANC.

Spontánne spomienkové zhromaždenia sa v noci zišli na rade ďalších miest JAR. V černošskom predmestí Soweto sa ľudia zhromaždili pred domom, kde Mandela kedysi žil, a spievali a tancovali na jeho počesť. Správu o Mandelovej smrti prijali ľudia so smútkom, ale smútiaci zároveň opakovali, že je vhodný čas pripomenúť, čo dosiahol bojovník proti apartheidu, ktorý sa z väznice dostal až na post prvého černošského prezidenta JAR.

„Oslavujeme jeho život a všetko, čo pre nás urobil,“ povedal štyridsaťsedemročný Terry Mokoena, ktorý si na tričko s portrétom Mandelu pripísal: „Odpočívaj v pokoji.“ „Som šťastný, že už má pokoj. Urobil pre nás toho toľko, že by bolo chamtivé hovoriť, že by mal urobiť ešte viac. Mandela nás spojil – čiernych , bielych , farebných a Indov – učil nás pospolitosti.“

Pred Mandelovým bývalým domom v Sowete, z ktorého je teraz turistická atrakcia, urobili dvaja muži svätyňu z kvetov a sviečok. „Prišiel sem do Soweta ako právnik a viedol nás. Keď v roku 1994 vyšiel po 27 rokoch z väzenia, neprišiel sem ako zatrpknutý človek, ktorý by nás motivoval k boju. Nie, prišiel s posolstvom mieru,“ povedal tridsaťsedemročný Mbulelo Radebe.

Na Námestí Nelsona Mandelu v johannesburgskej štvrti Sandton šesť ľudí držalo v noci čestnú stráž pred šesťmetrovou bronzovou sochou Mandelu. Z tejto šestice boli dvaja belosi, dvaja černosi a dvaja indického pôvodu, aby tak predstavovali „dúhový národ“, za ktorý Mandela bojoval.

Krezaan Schoemanová, tridsaťosemročná beloška, ktorá spolu s kolegyňou prišla položiť kvety k Mandelovej soche, sa vyznala z obdivu k Mandelovi. „Stál si za svojou vecou, bojoval za slobodu a rovnosť,“ vyhlásila. „Aj keď niektorí tvrdia, že bol terorista, stál si za svojim presvedčením. Každý má právo na život. Nezáleží na tom, či ste bohatí alebo chudobní, čierni alebo bieli. Za tým si stál. A tiež za nutnosťou odpúšťať.“

Dalajláma v Mandelovi stratil „ozajstného priateľa“

Tibetský duchovný vodca dalajláma v Nelsonovi Mandelovi stratil „drahého priateľa“. V liste zaslanom Mandelovej rodine označil bývalého juhoafrického prezidenta za „človeka odvahy, zásad a nespornej integrity“.

Dalajláma v liste zverejnenom na jeho webe uviedol, že najlepšou poctou, akú možno Mandelovi vyjadriť, je „maximálne prispievať k rešpektu voči jednote ľudstva a zasadzovať sa o mier a zmierenie, ako to robil on“.

Dalajláma napísal, že dúfal, že sa s Mandelom ešte uvidí a že k nemu prechovával „veľký obdiv a veľkú úctu“.

Obaja nositelia Nobelovej ceny za mier sa podľa agentúry AFP naposledy stretli v roku 2004. Dalajlámovi bolo v roku 2011 odopreté juhoafrické vízum na prednášku, ktorú mal mať pri príležitosti osláv 80. narodenín iného bojovníka proti aparheidu Desmonda Tutu. Tutu vyhlásil, že Mandela „nás učil spolužitiu a viere v nás samotných“.

Podľa Camerona Mandelovou smrťou zhaslo vo svete veľké svetlo

Krátko po oznámení smrti bývalého juhoafrického prezidenta Nelsona Mandelu mu začali vzdávať hold štátnici z radu krajín na čele s americkým prezidentom Barackom Obamom. Ten vyhlásil, že Mandela dosiahol viac, než by sa dalo očakávať od ktoréhokoľvek človeka.

„Vďaka svojej zarputilej dôstojnosti a neochvejnej ochote obetovať vlastnú slobodu pre slobodu druhých, premenil Južnú Afriku a vyvolal v nás všetkých pohnutie,“ povedal Obama v priamom televíznom prenose v Bielom dome. Agentúra AFP v tejto súvislosti uviedla, že prvého černošského prezidenta JAR vyzdvihoval prvý černošský prezident USA.

Smrťou Mandelu svet podľa Obamu stratil jedného z najviac vplyvných, odvážnych a vysoko dobrotivých ľudí. Mandelu označil za človeka, ktorý prevzal dejiny do svojich rúk a obrátil „oblúk vesmírnej morálky smerom k spravodlivosti“.

Podľa britského premiéra Davida Camerona „zhaslo vo svete veľké svetlo“. „Nelson Mandela bol hrdinom našej doby,“ uviedol Cameron na Twitteri. Zároveň uviedol, že nariadil, aby na jeho úrade v Londýne bola stiahnutá vlajka na pol žrde.

Šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius označil podľa agentúry AFP Mandelu za „charizmatického giganta“ a „otca Juhoafrickej republiky“. „S Nelsonom Mandelom odchádza otec Juhoafrickej republiky, pilier boja za slobodu, ktorá bola dobytá naspäť, a za zmierenie,“ dodal minister v komuniké.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun povedal, že Mandela bol zdrojom inšpirácie pre zvyšok sveta. „Musíme sa poučiť z jeho múdrosti, odhodlania a usilovať sa o to, aby bol svet lepší,“ povedal Pan novinárom v sídle OSN v New Yorku.

Podľa Mandelovej strany Africký národný kongres (ANC) prišla JAR o „kolos, stelesnenie pokory, rovnosti, spravodlivosti, mieru a nádeje pre milióny“ ľudí.

Nelson Mandela – symbol boja za rovnoprávnosť rás

• Nelson Rolihlahla (v jazyku Tembe „ten, ktorý vyvoláva rozbroje“) Mandela sa narodil 18. júla 1918 v dedine Qunu v Transkei (dnešné Východné Kapsko) ako najstarší syn náčelníka kmeňa Tembe patriaceho ku Xhosom.
• Základné a stredné vzdelanie získal na misijných školách, v rokoch 1938–1940 študoval umelecký smer na černošskej univerzite vo Fort Hare, z ktorej bol pre organizovanie študentského štrajku vylúčený.
• Po odchode do Johannesburgu si zarábal ako policajt a dozorca v jednom z transvaalských zlatých baní.
• V roku 1942 diaľkovo dokončil štúdium práv na Witwatersrandskej univerzite.
• Ako študent vystupoval proti režimu bielej väčšiny, v polovici 40. rokov minulého storočia sa stal vedúcim členom predovšetkým černošského Afrického národného kongresu (ANC).
• V roku 1952 bol zvolený za podpredsedu ANC a za spoluúčasť na jednej z prvých protirežimných akcií kongresu kampani občianskej neposlušnosti, bol toho roku prvýkrát uväznený.
• V roku 1952 si v Johannesburgu otvoril prvú černošskú advokátsku kanceláriu v JAR; jeho spoločníkom bol Oliver Tambo.
• Po masakri v Sharpeville ho v roku 1960 krátko zatkli, ANC bol zakázaný, úrady mu v 1961 odňali právo prevádzkovať advokátsku prax.
• V roku 1961 sa podieľal na založení Umkhonto we Sizwe (Kopija národa), bojové zložky ANC, ktorá v decembri 1961 uskutočnila svoju prvú teroristickú akciu a ukončila tak nenásilný boj ANC.
• Koncom roka 1961 sa uchýlil do ilegality a následne odišiel z krajiny a zo zahraničia riadil bojové akcie; pri návrate z niekoľkomesačného pobytu v cudzine ho v auguste 1962 zatkli a v októbri 1962 odsúdili na päť rokov za podnecovanie k štrajku a ilegálny odchod z krajiny.
• 12. júna 1964 bol spolu s ďalšími piatimi členmi vedenia ANC odsúdený v procese Rivonia na doživotie za údajnú velezradu a sabotáže.
• Prvých 18 rokov bol väznený na ostrove Robben pri ​​Kapskom Meste, ktorý predtým slúžil k internácii malomocných; po globálnych protestoch proti jeho dlhému pobytu za mrežami ho v apríli 1982 previezli do lepšej väznice Pollsmoor pri Kapskom Meste a v decembri 1988 do luxusnejšej väznice Victor Verster.

Foto: SITA, AP

Nelson Mandela Nelson Mandela na fotografii z roku 2005 - na podujatí na podporu boja proti AIDS.

• V rôznych kázniciach strávil celkovo 27 rokov, šesť mesiacov a šesť dní – podľa dostupných údajov patrí k rekordmanom medzi politickými väzňami („Kosovský Mandela“, spisovateľ a politik Adem Demac, bol v komunistickom žalári 28 rokov a „saharský Mandela“, obhajca ľudských práv zo Západnej Sahary Sídí Muhammad Daddač, bol vo väzení 24 rokov) .
• Po nástupe Frederika de Klerka do funkcie prezidenta v roku 1989 bol okrem iného odvolaný zákaz činnosti ANC a Mandelu 11. februára 1990, v 72 rokoch, prepustili na slobodu.
• V júli 1991 stál na čele ANC, ktorý potom premenil z bojovej organizácie na silnú politickú stranu a verejne sa zriekol ozbrojeného boja.
• V roku 1993 získal spolu s de Klerkom Nobelovu cenu za mier.
• V máji 1994 bol zvolený prvým černošským prezidentom JAR, vo funkcii bol do júna 1999.
• Po odchode z veľkej politiky (1999) sa venoval aj nadačnej činnosti.
• Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo v novembri 2009 18. júl (deň jeho narodenia) Medzinárodným dňom Nelsona Mandelu.