V kostoloch, synagógach i mešitách Juhoafričania spomínali na svojho prvého černošského prezidenta Nelsona Mandelu, ktorý zomrel vo štvrtok vo veku 95 rokov.
Nadchádzajúci smútočný týždeň, keď štátne vlajky zostanú spustené na pol žrde, bude mať dva vrcholy. Prvým bude zajtrajšia veľkolepá ceremónia na futbalovom štadióne na predmestí Johannesburgu s účasťou desiatok štátnikov z celého sveta. Z USA príde šéf Bieleho domu v sprievode troch svojich predchodcov. Slovensko bude zastupovať šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Dlhú poslednú rozlúčku s legendárnym bojovníkom proti apartheidu ukončí na budúcu nedeľu štátny pohreb v jeho rodisku v provincii Východné Kapsko.
Súčasný juhoafrický prezident Jacob Zuma v nedeľu navštívil bohoslužbu v metodistickom kostole na predmestí Johannesburgu. Po jeho boku sedela Mandelova bývalá manželka Winnie. „Popri tom, že držíme smútok, mali by sme tiež z plného hrdla spievať, tancovať a robiť, čokoľvek chceme, aby sme oslávili život tohto výnimočného revolucionára,“ vyhlásil Zuma. „Príval lásky, ktorý teraz zažívame doma i zo zahraničia, je ojedinelý. Svedčí o obrovskej úcte, ktorej sa Madiba tešil,“ dodal prezident.
V pondelok sa na počesť Madibu, ako znie kmeňové meno Mandelu, zíde juhoafrický parlament na mimoriadnom zasadaní. Zajtra je na programe verejná pieta na futbalovom štadióne v Johannesburgu, kde Mandela predniesol prvý prejav po prepustení z väzenia v roku 1990 a kde sa tiež naposledy objavil na verejnosti počas futbalových majstrovstiev sveta v roku 2010.
Na štadión s kapacitou vyše 90-tisíc ľudí sa všetci záujemcovia nepomestia. Priebeh ceremónie sa preto bude naživo prenášať na štadiónoch po celej krajine. Na pietnej rozlúčke, akú svet nezažil od pohrebu pápeža Jána Pavla II. v roku 2005, bude prítomných 59 hláv štátov a predsedov vlád. Príde americký prezident Barack Obama, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, pápež František, francúzsky prezident François Hollande, britský premiér David Cameron i nemecký prezident Joachim Gauck. Britskú kráľovnú zastúpi jej syn princ Charles. S Mandelom sa v Johannesburgu rozlúčia aj bývalí šéfovia Bieleho domu George W. Bush, Bill Clinton a Jimmy Carter.
Na rozlúčku s nositeľom Nobelovej ceny za mier však nepríde tibetský duchovný vodca dalajláma, ktorému juhoafrická vláda pod tlakom Číny v minulosti opakovane odmietla udeliť vízum. Slovensko a Česko sa rozhodli do JAR vyslať šéfov svojich diplomacií. Praha si v tejto súvislosti užila aj medzinárodnú blamáž. Nevypnuté mikrofóny v českom parlamente v piatok zachytili neúctivé slová premiéra Jiřího Rusnoka, za ktoré sa cez víkend verejne ospravedlnil.
„Tak teraz zase zomrel Mandela. Ty vole, ja sa úplne trepem, aby som tam nemusel ísť… Ja mám ešte nejaký obed, potom máme večeru… Vôbec sa mi tam nechce. Ale Mandela, to je zase ,průser‘. To je diaľka ako prasa, to by som tam musel nejakou linkou alebo niečím. Ty vole, kto to zaplatí?“ pýtal sa Rusnok ministra obrany. Česko napokon bude zastupovať minister zahraničných vecí Jan Kohout, ktorý rovnako ako jeho slovenský kolega poletí na juh Afriky linkovým spojom.
Apartheid dokázal poraziť aj z väzenia
Nemohli ho zastaviť, lebo neváhal obetovať všetko. A zároveň bol ochotný odpustiť tým, čo mu všetko chceli vziať.
"Bojoval som proti nadvláde bielych a bojoval som proti nadvláde čiernych. Uctieval som ideál demokratickej a slobodnej spoločnosti, v ktorej všetci ľudia žijú v harmónii a majú rovnaké príležitosti. Je to ideál, pre ktorý žijem, a dúfam, že ho dosiahnem. Ak to však tak má byť, je to ideál, pre ktorý som pripravený zomrieť,“ povedal Nelson Mandela v apríli 1964 na súde, pred ktorý sa postavil aj s ďalšími obžalovanými.
Tieto slová počas Rivonského procesu nezachránili vodcu Afrického národného kongresu pred doživotím. Stali sa však jednou z najslávnejších rečí v modernej histórii ľudstva. Mandela napokon strávil za mrežami 27 rokov. Režim dúfal, že vo väzení bude menej nebezpečný. Takmer by sa však dalo povedať, že vládcovia juhoafrického apartheidu dosiahli odsúdením bojovníka za práva černochov pravý opak.
"Bol to práve Rivonský proces, ktorý položil základ pre to, aby sa z Mandelu stala ikona. Jeho reč z lavice obžalovaných o tom, ako je pripravený zomrieť za slobodu, z neho urobila skutočného lídra medzi všetkými ostatnými,“ uviedol pre Pravdu Sabelo Ndlovu-Gathseni z Juhoafrickej univerzity.
Podľa odborníka na africkú politiku a históriu Mandelovo postavenie potom pobyt za mrežami skutočne ešte posilnil. "A definitívne sa z neho stala ikona, keď sa po 27 rokoch za mrežami, väčšinou na Robben Island, z väzenia dostal a rozhodol sa, že odpustí svojim žalárnikom. Prejavil sa ako absolútny humanista. Stal sa ideálnym lídrom, na ktorého Juhoafrická republika čakala. Vodcom, ktorý sa dokázal povzniesť nad emócie a získať si dôveru páchateľov aj obetí. Po stáročia nemala Južná Afrika lídra, ktorý by vedel byť nad etnikami a rasami,“ pripomína Ndlovu-Gathseni.
A akoby väzenie zmenilo aj samotného Mandelu. Líder Afrického národného kongresu nebol svätec. Bol to práve on, kto podporoval myšlienky ozbrojeného odporu proti apartheidu, za čo si vyslúžil aj kritiku. Kogila Moodleyová z Univerzity Britskej Kolumbie však naznačuje, že Mandela si zo života vo väzení dokázal vziať poučenie, ako riešiť otázky boja proti nadvláde bielych.
"Už pred rozsudkom bol vplyvným lídrom. Jeho štýlom bolo riešiť všetko, hoci sa nevyhol ani sklonom k autoritatívnemu riadeniu. V istom zmysle ho väzenie ochránilo pred tým, aby sa dopustil politických chýb,“ vysvetľuje Moodleyová, ktorá napísala o histórii Južnej Afriky viacero kníh a sama sa tam narodila.
Odborníčka však pre Pravdu uviedla, že Mandela bol aj za mrežami vodcom pre ostatných uväznených. „Dokázal nájsť spôsob, ako sa dohodnúť so strážcami, aby podmienky pre väzňov boli menej náročné. Urobil to bez toho, aby zľavil zo svojich princípov. Umožnilo mu to tiež pochopiť myslenie tých, čo ho chceli ovládnuť. Veľa faktorov sa podieľalo na tom, že v JAR nastala zmena. Mandela však zásadne ovplyvnil tento proces. Jeho osobný štýl, ochota odpustiť a netrvať na pomste, rozptýlili obavy bielej menšiny,“ povedala Moodleyová.