„Putin dáva peniaze výmenou za stabilitu v jeho autoritatívnom ponímaní,“ povedal Vadim Karasiov pre Pravdu.
Ako si vysvetľujete nočný pokus silou vytlačiť demonštrantov z kyjevského Námestia nezávislosti?
Ak by som to mal vyjadriť trocha pateticky, tak to bol pokus o zvrat alebo priam o štátny prevrat.
Ako to myslíte?
Išlo o to, odvrátiť Ukrajinu od Európy a nasmerovať ju k Rusku. Bolo by smiešne predstavovať si, že to spravila nejaká sila vystupujúca za chrbtom prezidenta Janukovyča. Bezpečne sa to dialo nielen s jeho vedomím, ale na jeho pokyn. A stalo sa to v čase, keď boli v Kyjeve šéfka diplomacie EÚ i námestníčka ministra zahraničných vecí USA. Len zopár hodín predtým Janukovyča osobne varovali jeho traja predchodcovia, že ľudí neslobodno biť a že európsky kurz krajiny musí byť zachovaný. A v noci po tom všetkom padne rozkaz rozohnať demonštrantov. Čo to je, ak nie zámerná provokácia?
Čo mala podľa vás dosiahnuť?
Postaviť Západ pred hotovú vec. Janukovyč sa síce verejne uzavretia dohody s EÚ nezriekol, ale provokuje, aby sama únia podpis odložila a on aby mohol pokojne odcestovať do Moskvy. Tam chce podpísať dohodu o vstupe do colnej únie vedenej Ruskom a vyzdvihnúť si za to peniaze, ktoré tak veľmi potrebuje.
Ako to? Veď premiér Mykola Azarov v stredu vyhlásil, že Ukrajina sa na budúcotýždňovej schôdzke v Moskve nechystá podpísať pristúpenie k colnej únii.
To, čo podpíše, sa nebude nazývať colná únia, ale fakticky ňou bude. Nie sú takí hlupáci, aby týmto pomenovaním ako červeným súknom dráždili domácu verejnosť. Cestovná mapa strategického partnerstva však má potvrdiť primknutie sa Ukrajiny k Rusku.
A ako to súvisí so silovým zásahom proti demonštrantom?
Ide o úvery. Ak Medzinárodný menový fond dáva peniaze výmenou za reformy, tak Putin dáva peniaze výmenou za stabilitu v jeho autoritatívnom ponímaní. Šéf Kremľa nedá peniaze, aby si ich podelili revolucionári, keď prídu k moci. Preto si želá čistku. A Janukovyč by mu rád ukázal, že situáciu má pod kontrolou a demonštrantov už niet.
Ale veď sa to nepodarilo! Aj samotná čistka bola zjavne mäkšia ako tá z konca novembra, keď zásahové jednotky brutálne rozohnali demonštrantov.
Predovšetkým situácia na námestí bola iná. Zásahové jednotky síce nastúpili v obrovskom počte, ale bolo tam veľa kamier, novinárov, poslancov. A ľudia sa nielenže nerozišli, ale ráno ich prišlo ešte viac, ako ich tam bolo pred zásahom. Moc podcenila odpor.
Je ešte možné silou zastaviť opozíciu?
Myslím si, že táto možnosť je už vyčerpaná. Sila Janukovyča nespasí. Predstavitelia silových štruktúr tiež chápu, že dva pokusy nevyšli, a keď nevyjde ani tretí, všetku zodpovednosť môžu zvaliť na nich. Ani policajti nie sú roboti, tiež majú svoje rodiny a vedia, čo sa deje. Ak aj nočný zásah bol mäkší ako prvý, tak len preto, že nikomu sa nechce ísť na doraz. Nevylučujem však, že ruskí poradcovia ešte budú tlačiť Janukovyča do tvrdého zúčtovania s odporcami. Toto však nie je Moskva, kde sa protesty spred dvoch rokov podarilo potlačiť. Ukrajina má to, čo Rusko nie – národného ducha. Štyri pätiny Ukrajincov sú národne zapálení patrioti, kým u Rusov je to len marginálna skupina.
Môže sa ešte z Janukovyča stať ukrajinský Lukašenko?
Nie je to vylúčené, ale ani veľmi pravdepodobné. Lukašenko si kúpil Bielorusko za ruské peniaze. Kúpiť si Ukrajinu nie je také jednoduché. Bielorusko s absenciou národného cítenia bolo črepinou, ktorá zostala po Sovietskom zväze, a tá sa stala ľahkou korisťou pre diktátora. Ukrajina je iný prípad. Tu si ľudia svoju európsku budúcnosť nemienia dať vziať. Verejnosť, inteligencia i morálne autority chcú ísť európskou cestou. Mnohí, ktorí pozorovali konflikt z odstupu, teraz už vystupujú proti Janukovyčovi. Polovica politických a ekonomických elít vrátane oligarchov už chápe, že cesta do izolácie zo strany Západu je zhubná nielen pre Ukrajinu, ale aj ich kapitál a biznis.
Nepokúsi sa ešte Janukovyč dohodnúť so svojimi domácimi odporcami?
Môže sa pokúsiť ťahať čas alebo hľadať kompromis. Dnes už však podmienky kompromisu bude diktovať spoločnosť, osobitne, ak sa podarí v nedeľu dostať v Kyjeve do ulíc plánovaných milión ľudí. Janukovyč by mal čo najrýchlejšie odmietnuť colnú úniu s Ruskom a vrátiť sa na európsku cestu.
Potom však nedostane peniaze od Moskvy…
Ale dostane ich od MMF za reformy. A ak ich nebude chcieť robiť on, spraví ich namiesto neho niekto iný.
Janukovyča môžu oligarchovia hodiť cez palubu
Ukrajinskí oligarchovia, zatlačení do úzadia nadvládou „klanu“ prezidenta Viktora Janukovyča, vykazujú známky nervozity a podľa analytikov by mohli byť pre Janukovyčovov režim nakoniec aj nebezpeční. A to najmä vďaka vlastníctva médií.
Ukrajinskí diváci totiž mohli na obrazovkách vidieť šokujúce zábery policajného násilia proti demonštrantom, aké sa na Ukrajine ešte nikdy neukazovali. Umožnili to práve televízne stanice, ktoré kontrolujú mocní podnikatelia, až doteraz voči šéfovi štátu lojálni.
Televízia Inter, spätá s petrochemickým magnátom Dmytrom Firtašom, či stanica Ukrajina najväčšieho ukrajinského boháča a sponzora vládnucej strany Rinata Achmetova dávajú priestor pre proeurópskym a protivládnym demonštrantom. „Všetky stanice patriace ‚starým oligarchom‘ kompletne a objektívne pokrývajú demonštrácie. Možno tak predpokladať, že niektorí oligarchovia by mohli podporiť zmeny v krajine,“ zdôraznila expertka Natalija Ligačovová, ktorá monitoruje televízne vysielanie.
„Na Janukovyčovej strane zostali už len ruské televízie. Ukrajinské stanice vlastnené podnikateľmi, ktorí závisia na prezidentovi, predvádzajú obdivuhodnú objektivitu. To napĺňa optimizmom opozičníkov, ktorí vedia, čo (oligarchovia) riskujú v prípade porážky vzbury,“ napísal vplyvný týždenník Dzerkalo Tyžňa.
Stanice ICTVA a STB, kontrolované druhým najbohatším Ukrajincom a zaťom vplyvného exprezidenta Leonida Kučmu Viktorom Pinčukom, teraz vyzdvihujú do popredia jedného z opozičných predákov Vitalija Klička. Kučma ako politický kmotor Janukovyča, z ktorého na začiatku tisícročia urobil svojho premiéra, sa podpísal spolu s dvoma ďalšími bývalými prezidentmi pod vyhlásenie, ktoré sa postavilo na stranu proeurópskych demonštrantov.
„Toto gesto by sa mohlo interpretovať ako varovanie či výzva od starých oligarchov,“ domnieva sa analytik Taras Berezovec, ktorého citovala agentúra AFP. Pinčuk, ktorý sa preslávil aj vďaka svojej galérii moderného umenia v Kyjeve či každoročnom organizovaní medzinárodných konferencií na Jalte o „európskej voľbe“ Ukrajiny, sa medzi miliardármi teší dobrej povesti. „Mohol by využiť v prospech opozície svoje medzinárodné styky, napríklad s (bývalým britským premiérom) Tony Blairom či (bývalým americkým prezidentom) Billom Clintonom,“ predpokladá expert.
Oligarchovia po príchode Janukovyča k moci v roku 2010 zistili, že ich pozície slabnú, zatiaľ čo na vzostupe je nový politický a finančný klan prezývaný „rodina“. Okrem šéfa štátu je za ústrednú postavu pokladaný Janukovyčov syn Oleksandr. Ku klanu podľa Berezovca patrí aj vicepremiér Serhij Arbuzov a minister vnútra Vitalij Zacharčenko. Práve toho opozícia obviňuje, že nariadil brutálny policajný zákrok proti demonštrantom.
Poslankyňa Inna Bogoslovska, ktorá dezertovala z Janukovyčovej Strany regiónov, tvrdí, že podobná roztržka sa tiahne naprieč celým politickým táborom súčasného prezidenta. Až 90 percent vládnych poslancov sa vraj cíti „ponížených“.
Oligarchovia sa držia stranou, analytici však predpokladajú, že situácia by sa mohla rýchlo zmeniť, ak konflikt bude pokračovať. „Oligarchovia sa nehrnú demonštrácie otvorene podporiť, pretože aj tým najmocnejším by to mohlo privodiť veľké problémy,“ myslí si politológ Volodymyr Fesenko. Ekonomický analytik Oleksandr Žolud však nevylučuje konflikt medzi „starými oligarchmi“ a Janukovyčovým klanom.