Keď sa povie Nemecko, ľuďom na Slovensku zrejme ako prvé napadnú slávne automobilky alebo mníchovský futbalový klub Bayern. Ako by na podobnú otázku o Slovensku reagovali Nemci?
Práve vďaka tomu, že Nemci sú „najautomobilovejší“ národ na svete, vnímajú našu krajinu cez známy slovenský primát v počte vyrobených áut na hlavu. Všímajú si skutočnosť, že aj v absolútnych číslach už Slovensko predbehlo takú automobilovú veľmoc ako Taliansko a doťahuje sa na Francúzsko či Britániu. Tí informovanejší vedia, že vedenie koncernu Volkswagen, ktorý je nemeckým rodinným striebrom, Slovákom zverilo výrobu jeho najprestížnejších áut. Cez úspech nemeckej automobilky teda registrujú, že Slovensko patrí medzi hospodársky dynamické krajiny regiónu.
Aké je videnie v európskych súvislostiach?
Viac a viac nás politické, hospodárske a mediálne elity – a tie sú v Nemecku väčšinovo proeurópske, nech nás nemýli hlučná menšina – vnímajú aj cez našu solídnosť a vypočítateľnosť na bruselskom parkete. Aj vďaka zvládaniu domácich úloh pri stabilizovaní verejných financií sa nám darí vytvárať pozitívny stereotyp o Slovensku ako o krajine z rovnakého, ak chcete „severského“ civilizačného okruhu. Spomeňme si, že našu krajinu doň takrečeno „v priamom prenose“ nie tak dávno zaradila kancelárka Angela Merkelová na hlavnej európskej scéne – pred plénom Európskeho parlamentu.
Na Slovensku funguje viac ako 450 nemeckých firiem a podľa ohlasov sú spokojné s investíciami. V akých oblastiach sa dá predpokladať rozšírenie podnikania?
Doba veľkých strategických investícií, ktoré viedli k medziročnému skokovému nárastu napríklad nemeckého kapitálu na Slovensku, je, myslím, za nami, a nesúvisí to len s hospodárskym cyklom, v ktorom sa nachádzame. Možno preto skôr očakávať rozširovanie aktivít na Slovensku už usadených investorov. Rovnako ako v prípade tohtoročnej expanzie gumárenského koncernu Continental platí, že od nemeckých strategických investorov očakávame spoluprácu pri prechode na ekonomiku poháňanú dopredu inováciami. Silným impulzom, ktorý chceme preniesť do vzťahov s Nemeckom ako inovačne najvýkonnejšou európskou ekonomikou, je minulý mesiac vládou prijaté rozhodnutie o inteligentnej špecializácii vedeckovýskumnej základne a hospodárstva Slovenska.
Roky 2011 a 2012 sú v dvojstranných vzťahoch jednoznačne najlepšie z pohľadu exportu do Nemecka, ako aj importu na Slovensko. Čomu to pripisujete a očakávate podobný trend v najbližšom období?
Rok 2013 zrejme prinesie nový rekord vo vzájomnom obchode, a to so slovenským aktívnym saldom. Vo vzťahu k suverénnemu európskemu exportnému lídrovi a celosvetovo tretiemu najväčšiemu exportérovi je to opäť výkon, ktorý budí pozornosť. Veľké investície minulosti, predovšetkým do automobilového a naň nadväzujúceho priemyslu, za sebou potiahli menších a stredných podnikateľov a viedli k rastu obchodnej výmeny. Nemecká ekonomika, vzhľadom na reformy z prvej dekády tohto storočia, ale mimochodom, aj vzhľadom na zachovaný vysoký podiel výrobných odvetví (obe majú náprotivok aj v slovenskej hospodárskej realite), zvláda ťažkosti Európy a sveta z veľkých západných ekonomík najlepšie. Slovensko, ktoré v Nemecku tradične umiestňuje okolo pätiny exportu, to nemôže nepociťovať. Na Slovensko preto rád tlmočím dobré správy – naposledy z minulého týždňa, na nasledujúci rok – v podobe korekcie odhadov hospodárskeho rastu Nemecka smerom nahor.
Ako sa darí Slovensku na nemeckej pôde zlepšovať svoj imidž, respektíve atraktívnosť? Napríklad nemecká turistická klientela patrí medzi najsolventnejšie v Európe, čo môže byť veľmi zaujímavé.
Začnem odzadu: máte pravdu, nemecká klientela predstavuje – vďaka jej početnosti, bonite, ale aj jej chuti k cestovaniu a relatívnej blízkosti dvoch krajín – pre Slovensko významný turistický potenciál, čomu zodpovedá tak starostlivosť Slovenskej agentúry pre cestovný ruch o tento trh, ako napokon aj štatistické údaje o počte návštev či prenocovaní. Nemecko patrí v oboch kategóriách medzi našich troch najdôležitejších partnerov. Od začiatku môjho pôsobenia však vnímam isté sklamanie, že s nemeckým turistom čoraz menej ústne či písomne komunikujeme po nemecky, teda jediným veľkým západným jazykom, s ktorým Slovensko „susedí“ a ktorého používatelia už 800 rokov žijú na našom území. Je to jazyk, ktorý nás viaže na Nemecko ako v politickom aj hospodárskom zmysle jedinečného partnera a zároveň je to reč, ktorou v Európe ako rodnou hovorí najväčší počet ľudí. Vyštudoval som anglistiku a amerikanistiku, ale práca v Nemecku zo mňa urobila presvedčeného zástancu názoru, že Slovensko vo vlastnom záujme nesmie popri zvládnutí angličtiny stratiť svoju zemepisne aj dejinami podmienenú nemeckojazyčnosť, v Európe donedávna jednu z najvyšších.
Čo môže priniesť slovenské predsedníctvo v EÚ?
Rok 2016, polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie, ponúka príležitosť ďalej zvýšiť a pozitívne formovať imidž, povedomie o Slovensku. Zo skúseností cyperského a naposledy litovského predsedníctva viem, ako sa osobitne v Nemecku, teda krajine ukotvujúcej svoju modernú štátnosť aj v projekte európskeho zjednotenia, počas „slovenského“ semestra vytvorí priestor na to, aby sme upevnili spomenutý stereotyp hospodársky, politicky a zahraničnopoliticky úspešnej krajiny, ale ukázali aj kultúrne a historické korene, z ktorých tieto výkony vyrastajú. A zároveň viem aj to, ako, kde a čím tento priestor o dva, dva a pol roka zaplníme. Podtón vašej otázky je totiž opodstatnený – úroveň poznania Slovenska v Nemecku zatiaľ zaostáva za významom našej hospodárskej a politickej väzby na túto krajinu.
V Berlíne sa ujala funkcie nová spolková vláda. Ako sa mení kontext, v ktorom sa budú ďalej rozvíjať dvojstranné vzťahy dvoch krajín a čo sa dá očakávať v ich mnohostrannom, predovšetkým európskom rozmere?
Ako isté popretie straníckych očakávaní vznikol na pozadí dlhoročnej, v podstate paralelnej vládnej skúsenosti medzi lídrami dvoch krajín silný vzťah dôvery. Na dôležité posty v spolkovom kabinete zároveň nastupuje generácia sociálnodemokratických politikov, ktorí boli pre dnešnú vládnu garnitúru na Slovensku dlhodobo prirodzenými európskymi partnermi. Alebo povedané aj inak – medzi dvoma krajinami vzniká ešte silnejšia personálna infraštruktúra pre spoločné, partnerské riešenie prípadných bilaterálnych či objektívne jestvujúcich európskych problémov. Pokiaľ ide o obsah, nástup veľkej koalície v Nemecku podľa mnohých pozorovateľov posilňuje pragmatický prístup k riešeniu často bezprecedentných zadaní v dnešných, pre Európu neľahkých časoch. V predĺžení na socialistickú vládu v Paríži ako najdôležitejšieho európskeho partnera Berlína vytvára základ nového európskeho konsenzu, silného stredného prúdu európskej politiky. Potvrdzuje tézu, že domáce a európske výzvy nemajú ľavé či pravé riešenia. A vytvára politický blok schopný obstáť v rastúcej konfrontácii s protieurópskymi silami, ktoré sa v časoch veľkého európskeho zneistenia tlačia na tunajšiu scénu. Vzhľadom na medzičasom zreteľné slovenské postoje a prístupy som preto optimistom, aj pokiaľ ide o spoluprácu dvoch krajín v európskych otázkach.