Pohrozil tiež na adresu prozápadných demonštrantov, že nenechá nikoho „destabilizovať situáciu“. „Čo by čakalo Ukrajinu? Odpoveď je jasná: bankrot a sociálne kolaps. Takýto novoročný darček by čakal Ukrajincov,“ vyhlásil Azarov podľa agentúry RIA Novosti na zasadnutí vlády, počas ktorého obhajoval utorkovú dohodu prezidenta Viktora Janukovyča s ruským kolegom Vladimirom Putinom.
Obaja prezidenti sa v Kremli dohodli na znížení ceny ruského plynu, ako aj o tom, že Rusko kúpi ukrajinské dlhopisy za 15 miliárd dolárov. Podľa Azarova majú nižšie ceny na plyn platiť od 1. januára až do vypršania pôvodne desaťročného kontraktu v januári 2019, čo „nám dovolí opäť oživiť hospodársky rast“. „Výnimočné priaznivé podmienky“ úverovania ukrajinskej ekonomiky, prerokované prezidentom, zasa „umožnia podniknúť rozsiahle plány na modernizáciu hospodárstva“, dodal Azarov.
Dohoda s Moskvou dáva momentálne ukrajinskej vláde a Janukovyčovi podľa agentúry Reuters istý priestor nadýchnuť sa v zápase s ekonomickými problémami krajiny. Rozhnevala však demonštrantov, ktorí na kyjevskom námestí Nezávislosti štvrtý týždeň žiadajú odstúpenie prezidenta a vlády kvôli ich náhlemu odmietnutiu uzavrieť asociačnú dohodu s EÚ a naopak sa zblížiť s Moskvou.
Lavrov opäť karhal Západ za „nátlak“ na Kyjev
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov opäť obvinil Západ z „neskrývaného nátlaku“ na ukrajinskú vládu, aby si vybrala pridruženie k Európskej únii namiesto zblíženia s Ruskom. A to napriek tomu, že ukrajinský prezident Viktor Janukovyč po novembrovom odklade podpisu asociačnej dohody s EÚ na neurčito v utorok v Kremli podpísal hospodárske zmluvy s Ruskom.
„Vyvíjanie neskrývaného nátlaku, nehľadiac na utorkové rozhodnutie v Moskve, vzbudzuje údiv. Na adresu Kyjeva smerujú kategorické výzvy, aby si ‚slobodne vybral‘ Európu, "vyhlásil šéf ruskej diplomacie pred členmi hornej komory parlamentu. "V tej istej výzve je obsiahnutý vnútorný rozpor, keď suverénnemu štátu upierajú právo samostatne vyriešiť situáciu a pôsobiť v súlade s vlastnými zákonmi a národnými záujmami,“ dodal.
„Naše stanovisko je založené na rešpekte k suverénnej voľbe Ukrajiny, "zdôraznil Lavrov.“ Počítame s tým, že Ukrajine sa podarí prekonať nahromadené problémy, pričom tak urobí v ústavno-právnom rámci a prijme vlastné rozhodnutie."
Hoci Západ obviňuje Kremeľ, že prinútil Kyjev na obrat od EÚ cez hrozby obchodných sankcií, Lavrov zdôrazňoval, že Rusko v rámci vlastného „euroázijského“ integračného projektu „nikomu nič nevnucuje“.
Projekt zatiaľ Moskva rozvíja s Bieloruskom a Kazachstanom, ale Lavrov v stredu tiež uvítal snahu Arménska a Kirgizska zapojiť sa. Projekt euroázijskej únie však vraj nie je protiváhou k Európskej únii Moskva je podľa Lavrova „pripravená pracovať nad zladením“ s prístupmi EÚ, aby v budúcnosti mohla s týmto „strategickým partnerom“ vytvoriť „jednotný hospodársky a humanitárny priestor od Atlantiku po Tichý oceán“, bez deliacich línií v Európe a bez falošných volieb s nami alebo proti nám.
Ponuka Únie stále platí
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu uviedla, že nepodpísanie dohody o bližších vzťahoch Ukrajiny s Európskou úniou prezidentom Viktorom Janukovyčom „ľutuje“, ponuka však stále platí.
„Ponuka ostáva na stole,“ povedala v prvom prejave od svojho tretieho znovuzvolenia za kancelárku. Zároveň tiež naznačila, že EÚ si pozorne preštuduje dohodu uzavretú v utorok medzi Kyjevom a Moskvou.
Vyzvala tiež na ukončenie situácie „buď-alebo“, pretože nemôže byť, aby krajina ležiaca medzi Ruskom a EÚ musela stále robiť rozhodnutia „chápané ako v prospech jedného či druhého“. Zároveň žiadala dodržiavanie práv demonštrantov v krajine.