Foto: SITA/AP
„Ak sa ma chcete opýtať, či ľutujem to, že som bol jedným z vlakových lupičov, potom je moja odpoveď ‚nie‘!,“ napísal novinárom tento rok v lete na tabuľku, ktorú posledné roky používal vážne chorý muž na komunikáciu so svetom. Kvôli zdravotnému stavu bol napokon v roku 2009 predčasne prepustený z väzenia.
Spravodlivosti pritom jeden z mozgov lúpeže, ktorá sa stala v noci z 8. na 9. augusta 1963, teda v deň Biggsových tridsiatichštvrtých narodenín, unikal celých 35 rokov. Bol síce spolu s väčšinou bandy zatknutý a odsúdený, z tridsaťročného trestu si ale odsedel len 15 mesiacov. V júli 1965 totiž s pomocou rebríka zdolal 7,5 metra vysoký múr väznice Wandsworth a odišiel prichystanou dodávkou. Opustil Britániu, v Paríži si plastikami zmenil vzhľad a ukrýval sa v Španielsku či Austrálii.
V roku 1970 Biggs nakoniec zakotvil v Brazílii, kde sa mu narodil štvrtý syn (tri mal z prvého manželstva ešte v Anglicku). Niekoľkokrát síce čelil pokusom o vydanie, vždy sa ale dokázal extradícii ubrániť. Zruinovaný a po záchvatoch mŕtvice čiastočne ochrnutý sa až v roku 2001 sám vzdal britským úradom. Ako dôvod Biggs uviedol únavu zo života na úteku a chuť dať si ešte raz pivo vo svojej obľúbenej krčme. Podľa menej sentimentálnej verzie si len už nemohol dovoliť platiť lekársku starostlivosť v Brazílii, a preto zvolil bezplatný servis britského väzenského systému.
Väčšinu spolupáchateľov predčasne prepustili
V Británii sa Ronnie Biggs a jeho príbuzní opakovane, ale márne pokúšali presadiť jeho prepustenie na slobodu – veď z dlhoročných trestov si rad jeho komplicov odsedela len menšiu časť. Napríklad tento rok v februári zosnulý Bruce Reynolds, označovaný za strojcu lúpeže, si z 25 rokov odsedel len desať rokov a neskôr sa príležitostne venoval žurnalistike a spísal aj dobre hodnotené pamäti. Podobný čas nakoniec za mrežami strávil aj Biggs, ktorý bol z humanitárnych dôvodov prepustený v lete 2009.
Foto: SITA/AP, Kirsty Wigglesworth
Lúpež, vďaka ktorej sa Biggs stal jedným z najznámejších zločincov sveta, bola vo svojej podstate jednoduchá. Pätnásťčlenný gang prehodil signály na železničnej trati a na vybranom mieste zastavil poštový vlak. Lupiči bez použitia zbraní ukradli 120 vriec s peniazmi a rozdelili si rekordných 2,6 milióna libier. Táto suma sa rovná dnešným najmenej 40 miliónom libier. Úplne bez násilia sa ale akcia nezaobišla, jeden z lupičov udrel rušňovodiča vlaku Jacka Millsa obuškom do hlavy.
Mills niesol po zranení hlavy trvalé následky a zomrel o sedem rokov neskôr. A železničiarov osud bol jedinou vecou, ktorú Ronnie Biggs otvorene oľutoval. „Poľutovaniahodné je, ako som mnohokrát povedal, že bol zranený rušňovodič vlaku, " uviedol pred pol rokom Biggs, podľa ktorého ale bolo obetí viac, trpeli aj členovia rodín "na oboch stranách trate“. „Tí všetci zaplatili za naše spoločné zapojenie sa do tej lúpeže. Pokiaľ ide o moju rodinu, zaplatili veľmi ťažko. A týchto ľudí ľutujem,“ dodal.
Monopoly hrali so skutočnými peniazmi
Lup si totiž na slobode on i ďalší užívali len veľmi krátko, už päť dní po prepadnutí vlaku polícia objavila opustenú farmu, kde sa gang skrýval, a nasledovalo zatýkanie. Hoci samotnú lúpež vykonali lupiči v maskách a s rukavicami, v ich úkryte nebola o odtlačky prstov núdza. Našli ich okrem iného na spoločenskej hre Monopoly, ktorá páchateľom slúžila na skrátenie dlhej chvíle, a pri ktorej namiesto detských hracích peňazí furiantsky používali skutočné bankovky z lupu.
Pretože väčšina páchateľov mala za sebou kriminálnu minulosť, nebol problém dohľadať ich mená podľa odtlačkov v policajných registroch. Súdny proces s páchateľmi lúpeže začal v januári 1964. Hoci časť verejnosti prepadla romantickej ilúzii o novodobých „Robinoch Hoodoch“, sudca neprejavil žiadne pochopenie a vyniesol rozsudky väzenia v celkovej dĺžke 300 rokov. Nikdy sa ale nepodarilo nájsť väčšinu lupu, ktorý tvorili použité bankovky nižších hodnôt. Pošte sa vrátilo len 400-tisíc libier.