S odvolaním sa na informácie od bývalého spolupracovníka americkej rozviedky NSA Edwarda Snowdena to v piatok uviedol nemecký magazín Der Spiegel, britský denník The Guardian a americký denník New York Times. GCHQ odmietla správu komentovať, zdôraznila však, že nevykonáva žiadnu priemyselnú špionáž.
Dokumenty o sledovaní pochádzajú prevažne z rokov 2008 a 2009. Britská elektronická tajná služba, ako sa organizácia pod skratkou GCHQ nazýva, mala medzi svojimi cieľmi uvedenú telefonickú predvoľbu, na ktorú sú napojené mnohé ministerstvá a ďalšie vládne úrady v Berlíne. Medzi cieľmi mala tiež číslo nemeckej ambasády vo Rwande, priblížil Der Spiegel.
Medzi sledovanými cieľmi bola tiež e-mailová schránka vtedajšieho izraelského ministra obrany Ehuda Baraka a jedna schránka nazvaná „izraelský premiér“. Celkom sa v týchto dokumentoch podľa New York Times objavilo vyše 1 000 cieľov sledovania. Vtedajší izraelský premiér Ehud Olmert newyorskému denníku povedal, že e-mail používal na komunikáciu so svojou kanceláriou a že považuje za nepravdepodobné, že by sa pomocou neho mohli zahraničné rozviedky dostať k nejakým tajným informáciám. Barak nechcel zistenie komentovať, ale vyjadril presvedčenie, že bol vo funkcii sledovaný.
Eurokomisár mlčí, tajní nekomentujú
GCHQ sa podľa denníkov zamerala na francúzsky zbrojný koncern Thales či petrochemického giganta Total. Britská služba podľa záznamov v Snowdenových dokumentoch v spolupráci s NSA sledovala komunikáciu tiež zástupcov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), UNICEF a „nápadne veľa“ diplomatických misií pri OSN v Ženeve. Terčom boli vraj aj mimovládne organizácie ako Lekári sveta.
Ako intenzívne bola komunikácia uvedených ľudí a organizácií sledovaná, nie je podľa Spiegelu z dokumentov zrejmé. V mnohých prípadoch podľa týždenníka išlo o testovacie pokusy, ktoré mali zjavne ukázať, či sa oplatí dlhodobé sledovanie. Výkonný riaditeľ Lekárov sveta Leigh Daynes vyjadril šok a prekvapenie nad tým, medzi sledovanými boli aj jeho organizácie. „Neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by našu prácu mali sledovať tajné služby,“ vyhlásil.
GCHQ nechcela informácie denníkov komentovať. Všeobecne len poznamenala, že striktne dodržiava „politický a právny rámec“ a „rozhodne nevykonáva žiadnu priemyselnú špionáž“. V prípade sledovania komunikácie eurokomisára Almuniu ale The Guardian a New York Times pripomenuli, že predstaviteľ Európskej komisie sa angažoval vo vyšetrovaní významných firiem ako Google, Microsoft alebo Intel, či ich praktiky nie sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ. Niektoré z nich následne za to dostali od komisie veľké pokuty. Ani Almunia nechcel odhalenie denníkov komentovať.