Vo svete neexistuje krajina, v ktorej by mali ženy menej práv ako v Saudskej Arábii. V moslimskej absolútnej monarchii majú ich životy pod kontrolu poručníci, obyčajne najprv otec a neskôr manžel. Boj proti tomu, že ženám v Saudskej Arábii nevydávajú vodičské preukazy, je tak trochu aj symbolom zápasu za viac práv. Hoci zďaleka nejde o masovú iniciatívu, sociálne siete sú plné videí šoférok.
Aktivistky tvrdia, že tento súboj s predsudkami a zákazmi prináša aj pokrok. "Do istej miery cítim, že vláda chce, aby sme riadili autá. Na druhej strane to však nechce ešte povoliť, lebo nemá chuť čeliť náboženským lídrom,“ povedala pre denník Wall Street Journal Tamador Aljámiová, ktorá si plánuje za volant sadnúť aj 28. decembra. V minulosti ju polícia zadržala, keď šoférovala. Donútili ju podpísať sľub, že sa to už nestane a odtiahli jej auto. Keď vozidlo riadila znovu, musel sa aj jej poručník zaviazať, že to už nespraví.
Podľa Wall Street Journal od roku 2011 žiadnu ženu v Saudskej Arábii neuväznili preto, že šoférovala. Len nedávno však hlavný náboženský líder krajiny veľký muftí Abdul Azít al-Šejk povedal, že zákaz riadenia áut Saudskoarabkami chráni krajinu pred zlom.
Napriek tomu sa už aktivistkám podarilo zorganizovať aj stretnutie s ministrom vnútra Muhammedom bin Najáfom. Teda nebola to schôdzka v priamom zmysle slova. Minister by totiž ženy neprijal. O zákaze šoférovanie sa rozprávali len prostredníctvom videohovoru.
A aj s tým súvisí novembrový návrh iránskej nositeľky Nobelovej ceny za mier Širin Ebadiovej, aby západné štáty posielali do krajín, ako sú Saudská Arábia či Irán, viac žien v úlohe veľvyslankýň. "Kráľ bude potom povinný hovoriť s týmito ambasádorkami. Rovnako si predstavte 20 veľvyslankýň pred iránskym prezidentom. Bude to krásny pohľad. Prosím, pomôžte nám,“ citoval denník Indian Express slová Ebadiovej z konferencie s názvom Ženy, moc a politika.
Naozaj by však takýto krok pomohol Saudskoarabkám? Na to asi neexistuje jednoznačná odpoveď. Viacerí experti sú skeptickí. "Myslím, že presne viem, čo by sa stalo, ak by USA alebo iná dôležitá krajina poslali do Saudskej Arábie ženu ambasádorku. Nestalo by sa nič. Úrady by sa tvárili, akoby o nič nešlo, a akceptovali by ju na profesionálnej úrovni.“ reagoval pre Pravdu Thomas Lippman, bývalý novinár a dnes expert Blízkovýchodného inštitútu vo Washingtone. "Bol som tam, keď Madeleine Albrightová ako prvá žena, ktorá riadila americkú diplomaciu, navštívila Saudskú Arábiu. Úctivo ju prijal kráľ, urobila si svojou robotu a odišla,“ pripomína Lippman. Odborník pridáva ešte jeden podobný príklad. "V roku 1974 zase prišiel Henry Kissinger.
Saudovci predtým nepustili do krajiny žiadneho žida. Bol to však Kissinger, tak ho prijali. Kráj Fajsal predstieral, že nevie, že šéf diplomacie má židovský pôvod,“ povedal Lippman. Diplomatky, samozrejme, aj teraz pracujú v krajinách ako Saudská Arábia. Postavenie veľvyslankyne je však niečo iné. Kristian Ulrichsen z londýnskeho Chatham House si preto myslí, že Ebadiovej návrh si zaslúži podporu. "Ambasádorky by mohli byť silným príkladom pre spoločnosť, ktorá prechádza generačnou zmenou,“ uviedol Ulrichsen pre Pravdu. "Určite by čelili odporu konzervatívcov v Saudskej Arábii. Zároveň by však posilnili hlasy volajúce po reforme krajiny,“ myslí si expert na región.