Podľa agentúry AFP to oznámilo švajčiarske ministerstvo zahraničia. Chodorkovskij sa teraz zdržiava v Nemecku, médiá ale o jeho presune do Švajčiarska opakovane špekulujú.
Jeden z Chodorkovského hovorcov podľa DPA potvrdil žiadosť o vízum, pretože chce začiatkom nového roka navštíviť Švajčiarsko, kde jeho synovia chodia do školy. „Zatiaľ ale nepadlo žiadne rozhodnutie k dlhodobým plánom,“ citovala DPA spomínaného hovorcu.
Schengenské vízum umožňuje občanovi nečlenské krajiny voľne cestovať po celom schengenskom priestore. Švajčiarsko, ktoré nie je členom Európskej únie, je ale rovnako ako väčšina únijných krajín alebo Nórsko s Islandom súčasťou Schengenu.
Chodorkovskij by sa mal v Berlíne stretnúť so svojou manželkou a troma deťmi, s ktorými podľa DPA strávi sviatky a príchod nového roka.
„Rodina príde dnes,“ citoval portál diepresse.com Chodorkovského hovorcu. „Neboli spolu desať rokov.“
Chodorkovskij by sa podľa vydania denníka Izvestija mohol v roku 2015 vrátiť do Ruska aj bez splatenia svojich miliónových dlhov štátu. Štátna duma totiž pripravuje zákon, ktorý umožní vyhlásiť osobný bankrot, uviedol ruský zákonodarca Sergej Gavrilov.
Podľa oficiálnych údajov dlhuje Chodorkovskij ruskému štátu 17,5 miliardy rubľov. Táto suma je výsledkom sporného procesu z roku 2003 v súvislosti s údajnými daňovými únikmi v Chodorkovského bývalom ropnom kolose Jukos.
Niekdajší najbohatší Rus už počas svojho berlínskeho exilu vyhlásil, že by sa do vlasti rád vrátil, zatiaľ tak ale neurobí, lebo sa bojí, že by mal opäť problémy s tamojšími úradmi. Okrem iného tiež povedal, že prekážkou je aj právny spor o spomínaný dlh.
Chodorkovskij sa podľa svojich slov nechystá zapojiť do ruskej politiky a postaviť sa prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Obhajcovia ľudských práv pritom dúfali, že by sa mohol stať „morálnym symbolom“, čím by pomohol výstavbe občianskej spoločnosti v Rusku.
Predsedníčka Rady federácie, hornej snemovne ruského parlamentu, Valentina Matvijenková už v tejto súvislosti varovala pred porovnávaním niekdajšieho ropného magnáta so sovietskym disidentom a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru Alexandrom Solženicynom.
„Solženicyn bol človek, ktorý veľa urobil a pritom situáciu nepolitizoval. Bol skutočným bojovníkom za ľudské práva, slobodu a rovnosť,“ povedala Matvijenková.