Nemecký magazín Der Spiegel uviedol, že americká Národná bezpečnostná služba (NSA) odpočúvala kancelárku Angelu Merkelovú. Všetko s odvolaním sa na dokumenty, ktorých zdrojom je bývalý spolupracovník NSA Edward Snowden. Informácie od neho prúdia do médií už od júna. Vtedy s tým začali dvaja novinári Glenn Greenwald a Laura Poitrasová, ktorých Snowden skontaktoval.
„Bolo to kolosálne zlé rozhodnutie. Robiť niečo preto, že to dokážeme, namiesto toho, aby sme sa pýtali, či by sme to mali urobiť,“ reagoval pre denník New York Times na aféru s odpočúvaním Merkelovej vysokopostavený americký diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Nemeckú kancelárku mala pritom NSA podľa všetkého „napichnutú“ už od roku 2002.
Amerika, ale aj značná časť bezpečnostných expertov poukazuje na to, že zbierať spravodajské informácie je normálne. Týka sa to vraj aj spojencov a všetci to v histórii robili a robia ďalej. Na druhej strane však Snowdenove odhalenia ukazujú, že USA majú v tejto oblasti, čo sa týka technológií, jasný náskok pred všetkými ostatnými. Preto kritici NSA namietajú, že je nesprávne porovnávať možnosti, ktoré má pri sledovaní ľudí Amerika a tí druhí.
Odpočúvanie spojencov sa pritom stalo aj nepríjemným diplomatickým horúcim zemiakom. Zo Snowdenových dokumentov vyplýva, že európske tajné služby s NSA pomerne čulo spolupracujú. Sledovanie politických lídrov starého kontinentu, ale aj iných spojencov USA sa potom veľmi zložito vysvetľuje na verejnosti.
„Ak Američania odpočúvali mobilné telefóny v Nemecku, porušili naše zákony na našej pôde. Chcem úplné informácie, ktoré sa týkajú týchto obvinení,“ povedal v októbri pre nedeľník Bild am Sonntag nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich. „Dôvera v nášho spojenca je otrasená,“ odkázal Spojeným štátom.
Podľa korešpondenta magazínu Der Spiegel Holgera Starka, ktorý napísal aj knihu o Wikileaks, bolo odhalenie o sledovaní Merkelovej naozaj nepríjemné pre jej konzervatívcov. „Vidia sa ako skutoční spojenci a priatelia Ameriky. Teraz sa ukázalo, že to nefunguje opačne. Nemci sú veľmi sklamaní aj preto, že tajné služby v krajine sa neoficiálne riadia príkazom, že nesledujú amerických politikov ani občanov USA. Zaoberám sa touto oblasťou dvadsať rokov a nenatrafil som na nič, čo by naznačovalo opak,“ vyhlásil Holger pre televíziu CNN.
V súvislosti s aférou NSA sa v Európskej únii objavilo mnoho hlasov, že by sa mali prerušiť rozhovory o zóne voľného obchodu s USA. Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová si zase predstavuje, že by vznikla európska tajná služba.
„Chcela by som využiť túto príležitosť na rokovania o intenzívnejšej spolupráci medzi tajnými službami členských štátov EÚ. Mohli by sme tak rozprávať s USA silným, spoločným hlasom. NSA potrebuje protiváhu. Mojím návrhom do budúcnosti by preto bolo do roku 2020 vytvoriť európsku spravodajskú službu,“ uviedla Redingová v novembri pre grécky denník Naftenporiki. Snowdena umiestnil magazín Foreing Policy vo svojom zozname Globálni myslitelia roka 2013 na prvé miesto. Zdôvodnenie? "Za to, že odhalil rozsah vládneho sledovania,“ napísal Foreign Policy. Snowden zatiaľ zostáva v Rusku, kde získal dočasný azyl.
Jeho príbeh sa však zďaleka nekončí. „Odhalenia Edwarda Snowdena, ktoré stále nemusia byť úplné, budú mať veľký dosah na americkú zahraničnú politiku a vzťahy s ostanými krajinami,“ uviedol pre Pravdu Jack Goldstone, riaditeľ Centra pre globálnu politiku na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii. "Prinútili všetky krajiny priznať si dve nepríjemné pravdy. Prvá je, že všetky štáty, viac či menej, sledujú ostaných. Bez ohľadu na to, či ide o spojenca, alebo nepriateľa. A druhá, že dokonca ani špičkoví politici nemusia vždy vedieť, čo robia tajné služby v ich mene,“ tvrdí Goldstone.