Disident z Kuby: Dúfam v hladkú zmenu, nie krviprelievanie

Kuba si minulý týždeň pripomenula 55. výročie víťazstva revolucionárov vedených Fidelom Castrom nad vládou Fulgencia Batistu. Karibská krajina tak vykročila od jedného autoritatívneho režimu k inému.

07.01.2014 12:00
Guillermo Fariňas, Kuba, disident Foto: ,
Drží hladovky s jedným cieľom. "Buď zvíťazím, alebo zomriem," hovorí kubánsky disident Guillermo Fariňas. "Aj keby ma nechali umrieť, bola by to výhra. Svet by sa o Kubu zaujímal," tvrdí.
debata (9)

Kam Kuba smeruje teraz? „V najbližších desiatich rokoch sa dá predpokladať, že bratia Castrovci už nebudú medzi živými. Dá sa rátať s tým, že dôjde k nejakým sociálnym ekonomickým zmenám. Dúfam, že nie ku krviprelievaniu,“ povedal pre Pravdu kubánsky disident Guillermo Fariňas (52). Jeho telo je posiate jazvami, lebo je známy tým, že s komunistickou diktatúrou bojuje prostredníctvom hladoviek, ktoré trvajú aj mesiace. Fariňas, ktorý bol pôvodne psychológom, pred niekoľkými týždňami navštívil na Slovensku filmový festival Jeden svet na pozvanie občianskeho združenia Človek v ohrození.

Nedávno ste sa stretli s americkým prezidentom Barackom Obamom a povedali ste, že je dobré, že sa predstaviteľ najsilnejšej demokracie sveta zaujíma o kubánskych disidentov. Na druhej strane aj demokratické krajiny majú problémy, spomeňme len škandál americkej Národnej bezpečnostnej agentúry so sledovaním. Kuba je diktatúra, nebojíte sa však o demokraciu vo svete?
Ľudia majú v dnešnej dobe strach, čo sa deje na Kube, a mali by mať právo na informácie. V tých niekoľkých komunistických štátoch, ktoré ešte na svete sú, sa tiež prihodia škandály. Kontrola informácií je však taká, že sa o tom bežní občania nedozvedia. V demokraciách je to naopak, hoci aj tie majú svoje škandály.

Hovoríte, že ľudia na Kube majú obavy z toho, čo sa deje? Čo ich najviac trápi?
Majú strach z izolácie. Z toho, že zostanú na ulici bez práce. Dokonca aj príslušníci armády, ktorí si žijú lepšie ako bežní obyvatelia, sa boja. V komunistickom systéme majú strach z vyjadrenia názoru a z toho, čo by nasledovalo potom.

Z čoho máte strach vy?
Mám strach z toho, že systém bude ďalej fungovať, že sa nič nezmení. Alebo budeme svedkami krviprelievania. Všetci, čo bojujeme za zmeny, si prajeme, aby nedošlo k ničomu zlému. Aby sa to uskutočnilo hladko a obišlo sa to bez násilia.

Skutočne existuje riziko, že na Kube vypukne násilie?
Áno. Snažíme sa, aby sme riziko prípadnej občianskej vojny znížili. Rátame však s tým, že by k tomu mohlo dôjsť, ak by sa zhoršila ekonomická a sociálna situácia.

Čo myslíte pod pojmom občianska vojna? Žeby sa režim postavil proti ľuďom, aby sa zachránil?
V prípade, že by sa niečo také stalo, armáda by sa rozdelila. Časť by sa postavila na stranu občanov, nezabíjali by vlastných príbuzných. Opozícia by mala vnímať, čo sa deje, aby sa zmeny nezvrhli do násilností.

Ako by to malo fungovať? Chcete sa viac pokúsiť komunikovať s režimom?
Ľudia majú možnosti predkladať vláde svoje sťažnosti, ale tie nesmú byť politického charakteru. V prípade, že to urobíte, začnú vás sledovať.

Obávate sa násilia na Kube, vy sa s režimom pokúšate bojovať nenásilne, prostredníctvom hladoviek. Prečo ste sa rozhodli pre takúto extrémnu formu?
Je to moja filozofia. Radšej budem ubližovať sebe, akoby som mal ublížiť niekomu inému. Je to aj preto, že tým upriamujem pozornosť sveta na to, čo sa deje na Kube. Je to určitý model boja, ktorý je však nenásilný a ťažko ho napadnúť.

Ako sa dá hladovka vydržať?
Držím hladovky s jedným cieľom. Buď zvíťazím, alebo zomriem. Absolvoval som už 23 hladoviek. Verím, že robím niečo dobré. To ma vnútorne uspokojuje. (V tej chvíli si Guillermo Fariňas vyhrnie košeľu a ukazuje jazvy po operáciách, ktoré absolvoval pre hladovku, pozn. red.).

Čo ste už hladovkami dokázali?
Aj keby ma nechali umrieť, bola by to výhra. Svet by sa o Kubu zaujímal.

Môžete opísať, ako funguje spolupráca opozície vo vašej krajine. Majú rôzni disidenti, ktorí ju predstavujú, rovnaké predstavy o budúcnosti?
Snažíme sa hovoriť o tom, čo nás spája. Máme určitý model toho, čo chceme dosiahnuť a ten predkladáme vláde. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ideme jedným smerom.

Ako dlho ešte budete musieť držať hladovky?
Závisí to od toho, ako sa bude vyvíjať situácia na Kube. V najbližších desiatich rokoch sa dá predpokladať, že bratia Castrovci už nebudú medzi živými. Dá sa rátať s tým, že dôjde k nejakým sociálnym ekonomickým zmenám. Dúfam, že nie ku krviprelievaniu, ako som už povedal.

Predpokladáte prechod k demokracii, alebo bude Kuba skôr pripomínať Venezuelu?
Súčasná vláda by sa priklonila k ruskému modelu. Najdôležitejšie by však malo byť to, čo chcú Kubánci žijúci doma, ale aj v zahraničí.

Kuba má ekonomické problémy. Môže to prispieť k zmenám?
Komunistická Kuba je momentálne veľmi závislá od hospodárskej pomoci z Číny, Ruska a Venezuely. Aj chlieb máme odtiaľ. A preto, že venezuelská ekonomika má tiež problémy, my nemáme elektrinu. Život ukázal, že kubánska komunistická ekonomika nemôže fungovať.

Keby sa Kuba zmenila podľa vašich predstáv na demokraciu, chceli by ste byť politikom?
V prvom rade by sa musel zmeniť systém. Či budem potom politikom, psychológom, novinárom, o tom rozhodne život. A môže sa aj stať, že pre zmenu, ktorá príde, zomriem.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Kuba #disident #Guillermo Fariňas