Výkonný orgán OSN nedospel k žiadnej dohode, keďže zvyšným členom sa nepozdávali ruské návrhy zmien v rezolúcii z dielne Londýna. Ten chcel vyjadriť pobúrenie z pravidelných leteckých útokov na Halab, kde od polovice decembra údajne zahynulo 700 ľudí a ďalších 3000 utrpelo zranenia. Podobné znenie rezolúcie neprešlo ani tesne pred vianočnými sviatkami, rovnako tak pre námietky ruskej strany.
Moskva pritom spolu s Čínou zablokovala celkovo tri rezolúcie, ktoré hrozili Sýrii potrestaním za násilie. BR OSN tak našla vo veci Sýrie zhodu iba v prípade rezolúcie o odvoze a likvidácii sýrskych chemických zbraní. Stalo sa tak pod akútnou hrozbou amerického útoku na blízkovýchodnú krajinu, ktorej vládu USA obvinili z augustového použitia chemických zbraní voči vlastnému obyvateľstvu.
Korene nadštandardných vzťahov medzi Moskvou a Damaskom siahajú ešte do čias niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý so sýrskym režimom počas studenej vojny úzko spolupracoval. Rusi dodnes majú v sýrskom prístave Tartus svoju jedinú námornú základňu v Stredozemnom mori. Ruská vláda aj preto od vypuknutia povstania voči režimu prezidenta Baššára al-Asada blokuje ráznejšie snahy Západu o zásah voči blízkovýchodnej krajine. Na jeseň, v čase hroziaceho amerického útoku na Sýriu, sa vláde v Moskve podarilo presadiť medzinárodný plán likvidácie sýrskych chemických zbraní a odvrátiť tak nebezpečenstvo ozbrojeného útoku USA.