Utrpenie v rokoch 1941 až 1944 trvalo takmer 900 dní a v meste mu podľahlo viac než milión ľudí. List s vyjadrením ľútosti zaslal pri tejto príležitosti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi jeho nemecký kolega Joachim Gauck.
Obkľúčenie s cieľom vyhladovať niekdajšiu metropolu cárskeho Ruska a centrum boľševickej revolúcie z roku 1917 je považované za jeden z najväčších zločinov proti ľudskosti, ktoré nemecký wehrmacht za druhej svetovej vojny spáchal. Hlad, choroby, zimu, ostreľovanie a boje si podľa niektorých zdrojov vyžiadali dokonca až poldruha milióna vojenských a civilných obetí.
V meste, ktoré v sovietskych časoch nieslo meno strojcu boľševickej revolúcie Lenina, žilo pred vojnou asi 2,5 milióna obyvateľov, po oslobodení ich zostalo len 800-tisíc. Počas blokády bolo zásobovanie možné len letecky, alebo v zime cez zamrznuté Ladožské jazero. Obkľúčenie sa podarilo preraziť 18. januára 1944 a posledných nemeckých vojakov sovietska armáda vyhnala o deväť dní neskôr, preto sa 27. január v Rusku oslavuje ako deň ukončenia blokády.
„Na vyhladzovaciu vojnu vedenú nacistickým Nemeckom proti Sovietskemu zväzu si môžem spomenúť len s hlbokým zármutkom a hanbou,“ napísal v pondelok podľa agentúry DPA Gauck Putinovi k výročiu ukončenia blokády. Nemecko si je podľa neho vedomé svojej historickej zodpovednosti za utrpenie, ktoré spôsobilo Leningradčanom.
Na pondelňajšiu prehliadku u Piskarevského cintorína, kde je v spoločných hroboch pochovaných pol milióna obetí blokády, sa prišli pozrieť aj napriek desaťstupňovému mrazu tisíce obyvateľov a návštevníkov mesta . Prehliadku otvorilo historické defilé, v ktorom podľa agentúry ITAR – TASS nechýbali napríklad legendárny tanky T-34 alebo protitankové samohybné delá SU-100 . Z bojovej techniky, ktorou je vybavená súčasná ruská armáda sa objavili napríklad tanky T-72, komplexy protivzdušnej obrany Pancier a taktické rakety Iskander.