Prezident vyhlásením reagoval na najnovšie hlasovanie poslancov parlamentu, v ktorom vládna frakcia Strany regiónov spolu s komunistami a 11 tzv. nezávislými poslancami schválili v stredu pred polnocou zákon o amnestii.
Opozícia odmietla hlasovať s odôvodnením, že zadržiavaní a zatknutí demonštranti sa stali „rukojemníkmi vládnej moci“. Tak si totiž vysvetlila podmienku úradov, podľa ktorej zákon začne platiť až po tom, čo protivládne sily uvoľnia obsadené objekty štátnej správy. Vo štvrtok večer na demonštrácii na Námestí nezávilosti opoziční lídry obvinili prezidenta a jeho Stranu regiónov z „klamstva a podvodov“.
Ustúpiť musí aj opozícia
Podľa politológa Kosť Bondarenka dôvod odmietnutia hlasovať zo strany opozície pravdepodobne však spočíva v tom, že nekontroluje dav na kyjevskom Námestí nezávislosti.
„Z jednej strany chápem opozíciu, ktorá sa usiluje, ako sa vraví, bez straty tváre vyriešiť konflikt a obnoviť pokoj. Ibaže na druhej strane, ak hovoríme o kompromise, je očividné, že každá zo strán musí cúvnuť. Keď tak bude robiť iba vládna moc, to už nie je o kompromise, ale je to ultimátum,“ komentoval situáciu pre portál UNN Bondarenko.
Ak do pätnástich dní demonštranti nespriechodnia ulice a neopustia obsadené administratívne sídla štátnej moci, zákonná norma o amnestii automaticky zanikne. Podľa jej navrhovateľa Jurija Mirošničenka, poslanca za vládnu Stranu regiónov, sa pritom zákon nevzťahuje na kyjevské Námestie nezávislosti ani na objekty, v ktorých sa demonštranti stravujú, spia a skrývajú sa v súčasnosti pred veľkými mrazmi.
Chybujúci policajti si nevydýchnu
Obmäkčiť postoj opozície sa nepodarilo ani vyhlásením ministerky spravodlivosti Jeleny Lukášovej, podľa ktorej amnestia sa nevzťahuje ani na ľudí v represívnych zložkách, ktorí prekročili svoje právomoci počas masových protestov.
„Amnestia sa ich netýka. Schválený zákon nič také neobsahuje,“ cituje portál ZN.ua odpoveď ministerky na jednu z otázok počas stretnutia so zahraničnými veľvyslancami akreditovanými v Kyjeve.
V spomínanom príhovore k Ukrajincom prezident Janukovyč spoluobčanov ubezpečil, že urobí všetko pre nápravu chýb, ktorých sa dopustila vládna moc.
„Z mojej strany sľubujem, že s čo najväčším pochopením a zhovievavosťou budem pristupovať k potrebám a očakávaniam ľudí, berúc do úvahy chyby, ktorých sa dopúšťa každá moc. Nedopúšťa sa ich len ten, kto nič nerobí,“ citujú agentúry z dokumentu.
A ľudia stále zomierajú
Nepokoje trvajúce vo štvrtok už 70. deň majú ďalšiu obeť. Podľa ministerstva vnútra vo štvrtok v skorých ranných hodinách zomrel na zástavu srdca kapitán Dmitrij Dunec (30), príslušník vojsk ministerstva vnútra. Bol jedným z tých, čo od začiatku nepokojov velia jednotkám na kyjevskej Gruševského ulici, brániacim demonštrantom v prístupe k sídlu vlády a parlamentu. Podľa lekárskej správy citovanej agentúrou UNIAN sa na smrti dovtedy úplne zdravého muža podpísal každodenný stres z konfrontácie s demonštrantmi.
O napätej situácii v Kyjeve hovorí aj najnovšia informácia mestského hasičského zboru, podľa ktorej len za noc na štvrtok neznámi útočníci podpálili 23 vozidiel v rôznych mestských štvrtiach.
Bilancia nepokojov
Násilie sprevádzajúce masové protivládne protesty v Kyjeve si od ich vypuknutia koncom novembra vyžiadalo zranenia viac ako 1 200 účastníkov. Samospráva ukrajinskej metropoly to uvádza v štvrtkovom vyhlásení, z ktorého cituje ruský spravodajský portál RIA Novosti.
V období od 30. novembra 2013 do 30. januára 2014 podľa neho kyjevskí lekári ošetrili 1 231 protestujúcich, z ktorých 681 bolo hospitalizovaných. Vyhlásenie tiež uvádza, že v miestnych nemocniciach sa momentálne nachádza 63 zranených demonštrantov.
Podľa údajov RIA Novosti bezpečnostné zložky na Ukrajine v súvislosti s nepokojmi zadržali dokopy 234 osôb, z ktorých 140 skončilo vo väzbe. (SITA)
Požiadavky opozície
- Bezpodmienečné prepustenie všetkých zatknutých protivládnych demonštrantov.
- Predčasné prezidentské a parlamentné voľby.
- Vymenovanie prechodného kabinetu.
- Potrestanie Vitalija Zacharčenka, ministra vnútra.
Kroky vládnej moci
- Odvolanie premiéra Mykolu Azarova a jeho vlády.
- Ponuka opozícii kresla šéfa kabinetu a vicepremiéra.
- Zrušenie deviatich z jedenástich kontroverzných zákonov schválených 16. januára.
- Schválenie zákona o amnestii.