Rozsiahla medzinárodná vedecká štúdia potvrdila, že v súčasnosti zomiera okolo 25 percent Rusov vo veku 55 rokov, zatiaľ čo napríklad v Británii je to len sedem percent. Pre svoj výskum vedci podľa agentúry DPA skúmali alkoholické návyky 151 000 Rusov a jeho výsledky zverejnili v aktuálnom vydaní odborného magazínu The Lancet.
Za desať rokov z tejto skúmanej skupiny zomrelo približne 8000 ľudí. U fajčiarov vo veku 35 až 54 rokov, ktorí pijú viac než jeden a pol litra vodky týždenne, je podľa prepočtov bádateľov riziko úmrtia 35 percent. U menej silných pijanov je toto riziko výrazne nižšia, zistili vedci.
Súvislosť medzi vysokou úmrtnosťou v Rusku a alkoholom je už dlho vedecky preukázaná. Viac ako polovica smrteľných prípadov u Rusov vo veku medzi 15 a 54 rokmi pripadá na nadmerné pitie, konštatovali odborníci v päť rokov starej štúdii. Úmrtnosť v tejto vekovej skupine tak bola u mužov päťkrát vyššia ako v západnej Európe a u žien trikrát vyššia. Vedci vtedy vychádzali z údajov poskytnutých príbuznými ľudí, ktorí zomreli po konzumácii vodky.
Posledný výskum ukázal, že Rusi pijúci vodku umierajú predovšetkým na otravu alkoholom, pri nehodách a v dôsledku násilia alebo samovrážd, ale aj na choroby, ako sú rakovina pečene alebo pľúcne ťažkosti.
„Samozrejme existujú aj problematické alkoholičky, ale ten problém sa týka hlavne mužov,“ poznamenal nemecký expert Jürgen Rehm z kanadského Centra pre závislosti a duševné zdravie so sídlom v Toronte. Priemerná stredná dĺžka života u ruských mužov je podľa neho v súčasnosti iba 64 rokov. Ich nádeje na dožitie sa vysokého veku tak patria celosvetovo k najnižším.
Vedúci výskumu David Zaridse z ruského výskumného centra rakoviny v Moskve zdôraznil, že kontroly alkoholu zavedené v krajine v roku 2006 mali pozitívny účinok podobne ako reštriktívny prístup k alkoholu za niekdajšieho sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova v 80. rokoch minulého storočia, keď spotreba alkoholu klesla o 25 percent a v dôsledku toho išli dole aj počty mŕtvych.
Po páde komunizmu ale začali Rusi zase piť vo veľkom, čo najmä v čase úradovania prezidenta Borisa Jeľcina viedlo k opätovnému nárastu úmrtnosti. „Kultúra pitia utváraná skorším skôr vidieckym štýlom života prešla aj do modernej doby. Alkohol je ale teraz oveľa lacnejší ako vtedy, a tak pácha viac škôd,“ povedal Rehn DPA.
Kvôli vážnym demografickým problémom ruské vedenie medzitým zvýšilo cenu vodky, zakázalo nočný predaj alkoholu, snaží sa obmedzovať fajčenie a zakázalo reklamu na návykové prostriedky. Podľa odborníkov to prinieslo prvé úspechy, je ale vraj potrebné podnikať ešte viac.
Úrady v priebehu pár rokov zdvojnásobili daň z liehu, a tak pollitrovka vodky zdražela zo stovky na 230–250 rubľov. Štatistiky následne vykázali, že klesla spotreba a výroba vodky.
„To všetko sú alkoholické reči. Kameň úrazu tkvie v tom, že spotrebiteľ kvôli zdražovaniu prechádza od legálnej k nelegálnej produkcii. V Rusku sa stále viac pije buď samohonka, alebo nelegálna vodka,“ napísal populárny denník Moskovskij komsomolec. „Historické poučenie je jasné. Vodku neporazíš ani cenou, ani suchým zákonom. Potrebná je lepšia alternatíva. Bohužiaľ neviem aká,“ pripustil autor.
Server newsru.com zase pripomenul údaje, podľa ktorých vinou alkoholu každý rok zomiera 352 000 Rusov a 135 000 Rusiek.
Výstraha odborníkov v The Lancet vraj bola zverejnená práve včas, pretože „celé pokrokové ľudstvo dnes oslavuje Deň vodky“. Práve 31. januára 1865 totiž Dmitrij Mendelejev obhájil doktorskú dizertáciu zasvätenú vodke. Tá sa podľa kroník v moskovskom kniežatstve prvýkrát objavila v roku 1386 zásluhou janovských kupcov a zhruba o sto rokov neskôr sa ju Rusi naučili páliť z raže. Ale až chemický génius Mendelejev určil správny pomer liehu a vody.