Malým tromfom v kampani pre ne môže byť, že prvý raz ponúkajú svojho kandidáta na predsedu Európskej komisie (EK).
Favoriti politických skupín
"Bude to mať význam, aj keď sa zapoja do kampaní v jednotlivých krajinách,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic z Inštitútu pre európsku politiku – Europeum v Prahe. "Vo väčšine krajín sú voľby do Európskeho parlamentu (EP) veľmi nevýrazné. Keby prišiel nejaký špičkový kandidát na Slovensko a aj médiá sa tomu budú venovať, tak to aspoň vzbudí záujem. Význam to má aj v súvislosti s nástupom euroskeptikov. Tradičnejšie strany teraz berú nasledujúce voľby trocha vážnejšie ako inokedy,“ tvrdí Bartovic.
Z troch najväčších politických skupín v europarlamente už svojho kandidáta na budúceho šéfa komisie predstavili dve. Ešte vlani sa na súčasnom šéfovi EP Nemcovi Martinovi Schulzovi dohodli socialisti. Cez víkend zase svojho favorita predstavili liberáli. Stal sa ním ich súčasný líder v europarlamente a bývalý dlhoročný belgický premiér Guy Verhofstadt.
Aj on sa zameral na nástup strán, ktoré Európsku úniu vnímajú negatívne. "Musíme jasne ukázať verejnosti, že títo populistickí a nacionalistickí euroskeptici nie sú riešením jej problémov,“ povedal Verhofstadt podľa spravodajského servera euronews.com. "Pozrite sa, ak chcete budúcnosť pre vaše deti na tomto kontinente, potrebujeme viac Európy, potrebujeme ekonomickú a fiškálnu úniu a bankovú úniu tak rýchlo, ako je to len možné,“ vyhlásil Verhofstadt.
Nástup euroskeptikov
Euroskeptickejšie strany podľa všetkého zaznamenajú dobré výsledky vo viacerých veľkých štátoch Európskej únie. V Británii si UKIP dokonca voľby do EP trúfa vyhrať. Aliancia pre Nemecko sa síce v septembri nedostala do národného parlamentu, ale teraz sa jej popularita pohybuje od päť do sedem percent.
Nie je celkom jasné, čo sa dá očakávať od spájanie sa ďalších nacionalistických a populistických strán. O tom hovoria najmä francúzsky Národný front Marine Le Penovej, holandská Strana za slobodu Geerta Wildersa a Slobodná strana Rakúska.
Zisky vo voľbách do EP predpokladá aj ľavicovo-populistická SYRIZA v Grécku či talianske Päťhviezdičkové hnutie.
Celý tento pravo-ľavý mix euroskeptikov tak bude mať určite silnejšie zastúpenie v EP ako doteraz. Je však veľmi nepravdepodobné, že skutočne nájde spoločnú agendu a nemôže tak fungovať ako jednoliata skupina.
A čo ľudovci?
K neistote očakávaných výsledkov patrí ešte jedna nevyriešená otázka. Koho si za kandidáta na predsedu Európskej komisie vyberú ľudovci, ako najsilnejšia skupina v europarlamente? Konečné slovo padne v marci. Denník Financial Times tvrdí, že nemecká kancelárka Angela Merkelová sa rozhodla podporiť luxemburského expremiéra Jeana-Clauda Junckera. Ten sa tak podľa novín stal favoritom na zisk kandidatúry. V hre sú však aj ďalší politici ako súčasný fínsky predseda vlády Jyrki Katainen, francúzsky eurokomisár Michel Barnier či lotyšský expremiér Valdis Dombrovskis.
"Merkelovej podpora pomôže Junckerovi, ale stále nie je jasné, nakoľko to bude dôležité. Zdá sa, že ani politické skupiny sa ešte nezhodli na tom, v akej miere kandidátov na šéfa komisie využijú vo voľbách. Nie je istá ani jasná podpora od národných vlád. Stále sa môže stať, že k rozhodnutiu o tom, kto bude šéfovať komisii, dôjde po dohode za kulisami,“ povedal pre Pravdu britský politológ Simon Usherwood z univerzity v Surrey.