Až 98,4 percenta z nich je za užšie vzťahy s Ruskom a 97,2 percenta proti členstvu v EÚ. Zároveň 98,9 percenta voličov, pri 70-percentnej účasti, chce samostatnosť, v prípade, že by o ňu prišlo Moldavsko. Na juhu tejto krajiny majú vytvorenú autonómnu oblasť.
Gagauzi patria k najmenším turkickým národom. Spolu ich je viac ako 200-tisíc. V Moldavsku ich žije okolo 150-tisíc, takmer všetci sú pravoslávneho vierovyznania. Súčasná vláda v Kišiňove sa hrdí proeurópskym kurzom a v novembri na summite vo Vilniuse parafovala dohody o pridružení s úniou. Referendum, ktoré sa rozhodli usporiadať Gagauzi, označila za nelegitímne.
"To, čo sa stalo, nanešťastie predstavuje porušenie zákona,“ reagoval na hlasovanie moldavský premiér Iurie Leanca. "Samozrejme, konanie referenda je viac ako poľutovaniahodné. V Moldavsku budeme mať do konca roka parlamentné voľby. To je najkomplexnejšie a najreprezentatívnejšie hlasovanie aj o najdôležitejšej otázke, teda zahraničnej politike,“ povedal predseda vlády pre spravodajskú stránku Rferl.org.
Gagauzskí politici však neskrývajú svoje preferencie. "Colná únia nám umožní modernizovať našu ekonomiku a zabezpečiť spoľahlivé trhy pre náš tovar,“ vyhlásil pre rferl.org gagauzský guvernér Mihail Formuzal. Podľa neho sa môže stať, že EÚ dopadne ako Sovietsky zväz a priklonenie sa k Rusku bude znamenať demokratické štandardy, ktoré vraj v Moldavsku nie sú. "Výsledky referenda boli predvídateľné. Inak by ho gagauzská elita neusporiadala a Rusko by ho nepodporilo,“ reagoval pre Pravdu na hlasovanie Stanistav Secrieru z Rumunského centra pre európsku politiku.
"Referendum nám ukázalo mnoho vecí. Jednou z nich je, že Rusko má veľa nástrojov, ako brániť vzťahom Moldavska s EÚ,“ tvrdí aj Anita Sobjáková z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Odborníčka na Moldavsko však pripomína, že vláda by mala viac investovať do komunikácie s Gagauzskom.
"Najmä s jeho obyvateľmi. Bolo by to však za vlasy pritiahnuté, keby sme z referenda robili nebezpečenstvo pre vzťahy s EÚ. Gagauzi tvoria asi štyri percentá obyvateľov. Prieskumy verejnej mienky hovoria o podpore približovania sa k únii. Referendum v Gagauzsku nemá právny dosah a dá sa brať ako vyjadrenie názorov ľudí,“ uviedla pre Pravdu Sobjáková. Podľa sociologickej štúdie Slovenskej atlantickej komisie však celkovo klesá entuziazmus Moldavcov pre EÚ. V súboji s ruským projektom colnej únie vyhráva Európa len v pomere 44 ku 40 percentám.
"Moldavská spoločnosť je výrazne rozdelená, čo sa týka budúceho smerovania krajiny,“ myslí si Johan Engvall, expert z Inštitútu pre strednú Áziu a Kaukaz. "Musí to zobrať do úvahy aj únia a ukázať ľudskejšiu stránku. Európska integrácia by nemali byť len technokratické rokovania a zavádzanie legislatívy. Možné zisky z nej by bolo dobré lepšie vysvetliť moldavskému obyvateľstvu,“ povedal pre Pravdu Engvall.