Dlho očakávaná vlna demonštrácií, ktorá je najväčšou a najnásilnejších od konca občianskej vojny v 90. rokoch, je však ďaleko od toho, aby krajine priniesla skutočnú zmenu, uviedol portál BalkanInsight.com. Experti a ani médiá sa navyše nezhodnú v tom, aký bude ďalší vývoj bosnianskej jari, ako sa protestom hovorí, a čo bude pre túto balkánsku krajinu znamenať.
Tisíce prepustených robotníkov, demobilizovaných vojakov a nezamestnanej mládeže už niekoľko dní demonštrujú v uliciach bosnianskych miest. V Tuzle, epicentre nepokojov, sa situácia rýchlo vymkla kontrole. Po krátkej potýčke s políciou vtrhol dav do budovy regionálnej správy, vyrabovali ju a podpaľovali jej vybavenie. Protesty sa potom začali rýchlo šíriť aj do ďalších miest, okrem iného do Sarajeva, Banja Luky, Bihaću či Brčka.
Prvá reakcia miestnych úradov bola rovnaká ako v iných prípadoch, teda ľahostajnosť k rastúcej nespokojnosti verejnosti. Úrady v Tuzle prepásli príležitosť začať s demonštrantmi v stredu počas prvého dňa protestov rokovať. Keď im predstavitelia regiónu v piatok ponúkli stretnutie, boli už odmietnutí.
O rozhorčené komentáre sa postaral tiež šéf regiónu Sarajevo Suad Zeljkovič, ktorý vo vyhlásení uviedol, že v metropole nemajú ľudia žiadny dôvod na nespokojnosť. „Vyššie uvedené politické ignorácie spôsobili počas prvých dvoch dní demonštrácií rast pocitu márnosti medzi verejnosťou,“ uviedol BalkanInsight.com. Protesty potom prerástli na násilnosti, ktoré si vyžiadali vyše 200 zranených.
Foto: Reuters, Amel Emric
Demonštrácie, ktoré krajinu ochromili, sa už dlho očakávali. Politológovia a žurnalisti teraz diskutujú o tom, čo bude nasledovať. Niektorí politici, okrem iného aj Zeljkovič, sa snaží nepokoje vysvetliť ako politickú manipuláciu opozičných strán a súčasť ich kampane pred októbrovými voľbami.
Miestni experti i zahraniční predstavitelia ale také vysvetlenie odmietajú. Nemenovaný vysoký západný diplomat povedal, že medzinárodné organizácie a Západ zatiaľ nemajú žiadne informácie o tom, že by protesty kontrolovala niektorá z opozičných skupín.
„Takéto vyhlásenia sú absurdné. Po prvé, mestá, kde sa protestuje, sú pod kontrolou rôznych strán. Po ďalšie, v súvislosti s politickým chaosom, ktorý v posledných rokoch sleduje, miestna a ani medzinárodná spoločnosť v skutočnosti nerozumie tomu, kto je na akej úrovni pri moci,“ vysvetlil diplomat.
Nikto z expertov teraz navyše nedokáže predpovedať, ako budú protesty pokračovať, ako dlho budú trvať a čo demonštranti môžu dosiahnuť. Niektoré bosnianske denníky v komentároch uviedli, že protesty nemôžu uspieť, pretože krajina nemá charizmatického vodcu, akým je napríklad ukrajinský opozičný predák Vitalij Kličko, za to má ale mnoho Janukovyčov. Práve po demisii ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča volajú Ukrajinci, ktorí sú už viac ako dva mesiace v uliciach.
Demonštranti chcú zraziť platy politikom
Demonštranti požadujú „politickú revolúciu“. V päťbodovom vyhlásení napríklad chcú, aby platy všetkých politikov boli porovnané na úroveň priemernej mzdy v krajine. Tá je v Bosne mimoriadne nízka, uviedla agentúra DPA.
Protestujúci okrem iného žiadajú, aby bola odvolaná „zločinecká privatizácia" štátnych podnikov a aby justícia potrestala „tunelárov“. Žiadajú tiež demisiu regionálnej vlády v Tuzle, na ktorej miesto by nastúpili nestranícki experti.
Bosniansky minister vnútra Fahrudin Radončič o nepokojoch povedal, že nie sú žiadnym štátnym prevratom, ale úderom obyvateľov proti štátnej mafii. „Sú to deti rodičov, ktorí nemajú žiadne peniaze na chlieb,“ vyhlásil.
Komplikovaný štátny útvar Bosny a Hercegoviny pozostávajúci zo srbského a chorvátsko-bosnianskeho celku vznikol v roku 1995 po podpísaní Daytonskej dohody, ktorá ukončila niekoľkoročnú krvavú vojnu na Balkáne. Bosniaci dlhodobo žiadajú zrušenie Republiky srbskej v záujme silnejšej centrálnej vlády v Sarajeve. Krajinu totiž trápia veľké ekonomické a politické problémy a najmä veľká miera korupcie. Aj preto krajina napriek podpore zo strany EÚ napreduje iba veľmi pomaly.
Lajčák: Násilie problémy Bosny a Hercegoviny nevyrieši
Vážne znepokojenie nad nepokojmi v Bosne a Hercegovine vyjadruje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ako informoval tlačový odbor rezortu, ministra vážne znepokojuje vývoj udalostí vo viacerých mestách Bosny a Hercegoviny, kde sa pri demonštráciách zranilo viacero osôb.
„Násilím sa nahromadené problémy nevyriešia. Vyzývam preto na vyvarovanie sa útokov a riešenie nahromadených problémov konštruktívnym dialógom všetkých zainteresovaných,“ povedal. Vôľu po zmene, ktorú občania krajiny v týchto dňoch vyjadrili, je podľa šéfa slovenskej diplomacie potrebné využiť na naštartovanie modernizačných procesov, dodáva sa v reakcii.