Diabol z Piotrkowa, ako ho nazývajú domáce médiá, bol pôvodne odsúdený na štvornásobný trest smrti. Po zmene režimu v roku 1989 však v Poľsku tresty smrti zrušili. Bývalým čakateľom na popravu verdikty pozmenili na stratu slobody. Keďže vo vtedajšom právnom poriadku chýbal termín doživotného väzenia, odsúdení dostali maximálny trest vo výške dvadsiatich piatich rokov.
Napriek snahám verejnosti a nedávnej legislatívnej zmene, na základe ktorej by páchatelia s psychickými poruchami, predstavujúci ohrozenie života alebo slobody iných, mali zostať izolovaní v špeciálnych zariadeniach, rozhodol okresný súd v Rzeszowe o dočasnom prepustení Trynkiewicza na slobodu.
Zvrat v poslednej chvíli, v ktorý mnohí dúfali, nenastal. Súd včera nebol schopný o budúcnosti odsúdenca rozhodnúť. Pojednávanie za zavretými dverami v prítomnosti Trynkiewicza odročili na 3.¤marca. Jeho obhajca totiž predložil požiadavku na vypočutie ďalších dvoch svedkov a tiež potvrdenie, že súdu doručil dôkazy, ktoré ešte nestihli zaradiť do spisu. Štvornásobný vrah, ktorého súčasnú podobu verejnosť ani včera nemala možnosť spoznať, tak prinajmenšom tri týždne pobudne na slobode.
Bude síce mať povinnosť informovať políciu o svojom pohybe a nesmie opustiť Poľsko, no otázkou, ktorá rezonuje spoločnosťou, zostáva, či po prepustení nepodľahne svojim démonom rovnako, ako sa to stalo niekoľkokrát v minulosti.
Viackrát trestaný
Mariusz Trynkiewicz, vyštudovaný učiteľ, už počas praxe mal veľmi znepokojivé praktiky vedenia záujmových krúžkov. Stretnutia fotografického a streleckého krúžku údajne občas organizoval u seba doma a deti zvádzal či nabádal na obnažovanie.
Prvýkrát bol za sexuálne obťažovanie chlapca odsúdený počas výkonu vojenskej služby v roku 1986. Na priepustky z vojenčiny nechodieval domov k rodičom, ale na chatu za mestom, kam v priebehu pár dní zlákal dvoch chlapcov, ktorých ohrozoval. Prvého po niekoľkých hodinách prepustil. Druhého k sebe zavliekol pod hrozbou ublíženia nožom.
Chlapcovi sa podarilo ujsť a zvrhlíkov čin ohlásil polícii. Vojenský súd v Lodži Trynkiewicza odsúdil na dvanásťmesačný trest odňatia slobody s dvojročným podmienečným odkladom a ročným zákazom vykonávania učiteľskej praxe.
Už po mesiaci dostal z vojenského útvaru znova priepustku a opäť si to namieril na chatu rodičov, kam tentoraz zaviedol trinásťročného chlapca. Nútil ho, aby sa pred ním vyzliekal a následne ho obťažoval. Za tento čin bol odsúdený na dvaapolročné väzenie. Po uplynutí niekoľkých mesiacov však súd rozhodol o prerušení výkonu trestu, údajne pre chorobu matky, a nebezpečný muž bol opäť na slobode.
Okamžite po prepustení začal do svojho bytu v Piotrkowe vodiť chlapcov. Na obete vyčkával pri jazere. Vyberal si približne dvanásťročných chlapcov drobnejšej a slabšej postavy. Lákal ich na vzduchovku, motorku či akváriá s rybičkami. Pred strieľaním zo vzduchovky sa chlapci museli u vtedy dvadsaťšesťročného Trynkiewicza prezliekať pred jeho očami a cvičiť na špeciálnom gymnastickom stroji.
Vraždy chlapcov plánoval
Začiatkom júla 1988 si muž vyhliadol svoju prvú obeť plánovanej vraždy. Stal sa ňou trinásťročný Wojciech. Chlapec bol z rozvedenej rodiny, jeho rodičia spolu udržiavali minimálny kontakt. „Trynkiewicz sa rozhodol využiť emočný a sociálny stav chlapca,“ uviedol prokurátor v obžalobe.
Chlapca vzal k sebe domov a donútil ho napísať pohľadnicu mame, aby zmiatol vyšetrovateľov: „Drahá mama, som na bezpečnom mieste z inzerátu a zarábam nejaké peniaze. Čoskoro sa vrátim. Wojtek.“ Krátko nato chlapca udusil. Aby presvedčil jeho matku, že ešte žije, poslal jej o niekoľko dní anonym, že syn vstúpil do sekty a tá ho prepustí, len ak dostane výkupné vo výške päťdesiattisíc zlotých.
O tri týždne neskôr si vrah pri jazere vyhliadol skupinku troch chlapcov, dvanásťročných Artura a Krzystofa a jedenásťročného Tomasza. Vo svojom byte ich ubodal poľovníckou dýkou a počkal, kým chlapci vykrvácali.
Neskôr ich skrýval v pivnici bytovky, kým ich zabalených do obliečok, záclon a fólie vyniesol do lesa. Tam telá uložil do tvaru trojuholníka, polial benzínom a podpálil. Snažil sa vytvoriť dojem, že deti sú obeťami sekty. „Nehladkal som ich, nekázal som sa im vyzliecť sa. To ma nezaujímalo, zaujímalo ma len ich zabitie,“ povedal Trynkiewicz podľa portálu tvn24.pl na výsluchu.
„Môj Krzyszek dostal najviac rán nožom. Asi preto, že sa najdlhšie bránil,“ povedal poľskému Newsweeku otec Krzystofa Kaczmareka. Na mieste v lese, kde našli telá, postavil Stanislaw Kaczmarek chlapcom pomník a niekoľkokrát do týždňa sa vracia tam, kde musel identifikovať svojho dvanásťročného syna.
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi prežíval peklo. „A teraz ho so ženou znovu prežívame, lebo ho majú pustiť. Kvôli tomu všetkému sa nám v pamäti osviežuje, čo urobil. Je nám ťažko,“ dodáva.
Bude znovu vraždiť?
Trynkiewicz podľa slov psychologičky Teresy Gensovej, ktorá ho vyšetrovala pred dvadsiatimi tromi rokmi, bude po prepustení na slobodu pravdepodobne opäť vraždiť. Vrah štyroch chlapcov, ktorý bol v detstve sám obťažovaný, nedokáže kontrolovať vlastné správanie a svoj čin doteraz neoľutoval.
Podľa vyjadrení psychologičky pre portál wiadomosci.pl sa doteraz v jeho kresbách, ktorým sa intenzívne venoval vo väzení, objavujú zarážajúce motívy symbolicky odkazujúce na čin či jeho fascináciu zbraňami. Psychológ Zbigniew Lew-Starowicz, ktorý sa svojho času zaoberal jeho prípadom, dnes nedokáže odhadnúť, ako sa môže zachovať po prepustení z väzenia.
Pre tvn.24 prezradil: „Trynkiewicz by sa mohol považovať za mediálneho hrdinu v tom najhoršom zmysle slova a nevieme si predstaviť, kam až by mohol zájsť, aby si udržal záujem médií.“ Na druhej strane podľa psychológa aj Trynkiewicz bude na verejnosti ohrozený. Ak ho ľudia spoznajú, môžu ho zlynčovať, varuje Lew-Starowicz.
Agentúrny text sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.
Autorka je spolupracovníčka Pravdy