Požadujú pritom odstúpenie vlády a vymenovanie novej, ktorá by mala byť tvorená expertmi bez politickej príslušnosti. Člen najvyššieho orgánu v Bosne a Hercegovine, takzvaného predsedníctva, však zo svojho postu odmieta odstúpiť. Bakir Izetbegovič si nemyslí, že by jeho rezignácia prispela k upokojeniu protestov. „Zostanem až do konca, aby som bránil stabilitu a bezpečnosť krajiny,“ cituje Izetbegoviča srbská vysielacia stanica B92.
Predsedníctvo je v Bosne najvyšším orgánom v krajine a podľa ústavy sú jeho členmi zástupcovia všetkých troch hlavných etník. Za bosnianskych moslimov je to Izetbegovič, za Srbov Nebojska Radmanovič a za Chorvátov Željko Komšič, ktorý je zároveň šéfom predsedníctva. Komšič pritom v pondelok vyhlásil, že je ochotný rezignovať „ak si to vyžiada ľud“.
Dôvodom nespokojnosti tisícov ľudí, ktorí prišli demonštrovať pred úradné budovy, je zatvorenie viacerých podnikov a veľká nezamestnanosť dosahujúca až 40 percent. Demonštranti tvrdia, že za súčasný neutešený ekonomický stav krajiny môže aj divoká privatizácia.
Komplikovaný štátny útvar Bosny a Hercegoviny pozostávajúci zo srbského a chorvátsko-bosnianskeho celku vznikol v roku 1995 po podpísaní Daytonskej dohody, ktorá ukončila niekoľkoročnú krvavú vojnu na Balkáne.