Na riešenie krízy by mal podľa nich prispieť dialóg, nová vláda zahŕňajúcu aj zástupcovia terajšej opozície alebo občianskej spoločnosti, ústavné zmeny a príprava slobodných prezidentských volieb. O sankciách závery rokovania ministrov zahraničia „dvadsaťosmičky“ priamo nehovoria.
Ak bude nová vláda presadzovať politické a hospodárske reformy, je vraj únia pripravená pokračovať v snahe spolu s medzinárodným spoločenstvom a finančnými inštitúciami hľadať za jasných podmienok cestu von z ťaživej ekonomickej situácie krajiny.
Jeden z predákov opozície Arsenij Jaceňuk začiatkom mesiaca v Kyjeve uviedol, že minimálna suma, ktorú krajina potrebuje na stabilizáciu svojej ekonomiky, je 15 miliárd dolárov. Zabezpečiť by ju mal „široký podporný program“ Medzinárodného menového fondu a pomoc Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií.
Peniaze by podľa Jaceňuka mala Ukrajina dostať po vykonaní ústavných reforiem a po vytvorení novej vlády kontrolovanej opozíciou. Suma 15 miliárd dolárov je totožná s čiastkou, ktorú Ukrajine koncom minulého roka sľúbil ruský prezident Vladimir Putin. Moskva sa okrem toho zaviazala, že zníži o tretinu cenu zemného plynu, ktorý Ukrajine dodáva. Kremeľ opakovane tvrdí, že svoje sľuby dodrží.
„EÚ s hlbokým znepokojením sleduje situáciu a pokračujúcu politickú krízu na Ukrajine. Je pripravená rýchlo reagovať na akékoľvek zhoršenie,“ píše sa v záveroch schôdzky. Je to podľa všetkého maximum, ku ktorému sa šéfovia diplomacií členských krajín únie pri prerokovaní prípadných sankcií voči predstaviteľom terajšej kyjevskej vlády mohli dostať.
Únia tiež zdôraznila pripravenosť ponúknuť svojich expertov a Ukrajina by sa vraj tiež mala obrátiť na medzinárodné inštitúcie ako je Rada Európy, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a OSN. Ministri podotkli, že únia sa bude v krajine ďalej angažovať na najvyššej úrovni.
Šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová na tlačovej konferencii vyhlásila, že asociačná dohoda je stále na stole a prípadná európska angažovanosť na Ukrajine by jej podpisom neskončila. Tiež závery ministerskej schôdzky uvádzajú, že táto dohoda nie je konečným cieľom vzťahov EÚ a Ukrajiny. Eurokomisár Štefan Füle, ktorý v Kyjeve niekoľkokrát rokoval, dal v minulých dňoch najavo, že únia by mala v budúcnosti zvážiť možnosť ponúknuť Kyjevu členstvo.
Ministri uvítali, že ukrajinský parlament zrušil zákony obmedzujúce občianske slobody, zdôraznili však, že k trvalému riešeniu krízy je potrebné koniec násilností, ich vyšetrenie a ďalšie kroky. Všetky strany by preto mali v dialógu hľadať demokratické riešenie krízy, ktoré vyhovejú ašpiráciám Ukrajincov.
Opozícia má týždeň na vypratanie obsadených budov
V kyjevských nápravných ústavoch je približne šesťdesiat opozičných aktivistov, ktorých polícia zadržala počas protestných demonštrácií. Osemdesiatka ďalších je podľa pondelkovej správy ukrajinského ministerstva vnútra stíhané na slobode.
Zákon o amnestii, ktorý sa na všetkých obvinených vzťahuje, pritom začne fungovať až po uvoľnení správnych budov, ktoré opozícia od decembra okupuje. Termín vyprataní stanovený zákonom vyprší budúci pondelok.
Vypratanie budov, medzi ktorými je kyjevská radnica, centrálny Dom odborov a dve ministerstvá, je podmienkou pre uplatnenie amnestie. Všetky obsadené objekty sú ale stále pod kontrolou opozície, najmä pravicových radikálov z hnutia Pravý sektor. „Na splnenie zákonných podmienok má opozícia týždeň. Ak sa tak nestane, bude pokračovať trestné stíhanie v bežnom režime stanoveným zákonom,“ povedal novinárom hovorca ministerstva vnútra Oleh Tarasov.