Dôjde EÚ trpezlivosť?
„Vláda má teraz tri roky na rozhodnutie, ako to urobiť. Nemyslím si však, že by únia mohla akceptovať kvóty alebo obmedzenie práv občanov únie napríklad na zjednotenie rodín,“ hovorí Alexandre Afonso, expert na švajčiarsku politiku z King’s College v Londýne. „Pre vládu to nevyzerá dobre aj súvislosti s momentálnou debatou o zdaňovaní a bankovom tajomstve. Nepredpokladám, že by únia chcela prísť o ekonomické vzťahy so Švajčiarskom, môže jej však dochádzať trpezlivosť,“ povedal pre Pravdu Afonso.
Obmedzenie prisťahovalectva prešlo tesne. Odsúhlasilo ho 50,3 percenta voličov. Návrh na to, ako by mali kvóty vyzerať, chce švajčiarska vláda predložiť do septembra. Referendová otázka nič nehovorila o tom, koľko cudzincov ročne môže prísť do krajiny. Kabinet v tom preto môže byť do určitej miery flexibilný. Populistická Švajčiarska ľudová strana, ktorá hlasovanie podporovala, hovorí o desatine z 80-tisíc imigrantov, ktorí prišli do Švajčiarska vlani.
Väčšina politickej scény bola proti zavedenie kvót. Po úspešnom referende navrhli liberálni demokrati, aby ho Európe vysvetľoval Christoph Blocher. Je to podpredseda Švajčiarskej ľudovej strany a veľmi úspešný podnikateľ, ktorý do kampane pred referendom vložil aj vlastné peniaze.
„Je zodpovedný za nájdenie dobrého riešenie, spolu s ďalšími stranami,“ citovala agentúra Reuters z vyhlásenia liberálnych demokratov.
Prehodnotenie vzťahov
Európski politici viac či menej diplomaticky upozorňujú Švajčiarsko, že nie je možné, aby po zavedení kvót pre prisťahovalcov jeho vzťahy s úniou fungovali ako doteraz.
„Jednotný trh nie je švajčiarsky syr. Nemôžeme ho mať, ak sú v ňom diery,“ reagovala pre denník Financial Times eurokomisárka pre spravodlivosť Viviene Redingová.
„Zavedenie limitov pre imigráciu pre občanov únie ide proti princípom voľného pohybu osôb medzi EÚ a Švajčiarskom. Tak to je zakotvené v platnej bilaterálnej dohode a je to kľúčový faktor pre harmonický rozvoj našich vzťahov,“ uviedlo aj Grécko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ.
Vzťahy medzi úniou a Švajčiarskom sú podľa mnohých expertov vôbec najkomplexnejšie zo všetkých prípadov dohôd medzi Bruselom a inou krajinou. „Zmlúv je takmer 120. V roku 2010 ministri zahraničných vecí únie hovorili o tom, že súčasný stav je neudržateľný. Švajčiarsko potom už v roku 2012 rozhodlo o obmedzení imigrácie z východoeurópskych krajín EÚ,“ pripomína americký politológ Paul Adams.
Podľa odborníka na Švajčiarsko z univerzity v Pittsburghu je nepravdepodobné, že by EÚ mala chuť rokovať o zmenách týkajúcich sa voľného pohybu osôb. „Ak sa do troch rokov dohoda zruší, dá sa predpokladať, že EÚ nenechá bez zmien ani ďalšie zmluvy. Výsledok referenda vážne ohrozuje vzťahy s úniou, čo môže mať negatívny dosah na švajčiarsky obchod, investície, turizmus,“ povedal pre Pravdu Adams.
Kto sa teší
Výsledok zo Švajčiarska je však pred májovými voľbami do europarlamentu povzbudením pre nacionalistické strany v únii. Na zastavenie údajného masového prisťahovalectva vyzval francúzsky Národný front. A Nigel Farage, šéf britského euroskeptického UKIP-u, pochválil Švajčiarov, že sa postavili proti zastrašovaniu nevolených byrokratov v Bruseli. „Je to skvelá správa pre národnú suverenitu a milovníkov slobody v celej Európe,“ citovala Farageovo vyjadrenie írska spravodajská stránka RTE News.
Rozdelené Švajčiarsko
„Krajina je určite rozdelená,“ hovorí o Švajčiarsku po referende politológ Pascal Scariani zo Ženevskej univerzity. „Vidíme rozdiely medzi nemecky hovoriacimi a francúzskymi kantónmi,“ vysvetľuje expert pre Pravdu. V prvom prípade sa hlasujúci priklonili k obmedzeniu prisťahovalectva, v druhom boli proti. „Ešte viac je však Švajčiarsko rozdelené na mestá a vidiek. Veľké centrá hlasovali proti, vidiek bol za. Je to do istej miery paradox. Určite je oveľa viac prisťahovalcov v mestách. V tomto zmysle sa zdá, že hlasovanie nebolo len o imigrácii, ale tiež o identite,“ povedal pre Pravdu Scariani.