Najkomplikovanejší a najnemocúcejší byrokratický kolos Európy, ktorým Bosna a Hercegovina platí daň za škaredý mier z roku 1995, čelí vzbure ulice. Práve spomienky na ničivú vojnu so stotisíc obeťami na životoch v tejto etnicky rozbitej a provizórne pozliepanej „Juhoslávii v malom“ dlho držali na uzde nespokojnosť obyvateľov. Pohár trpezlivosti však minulý týždeň pretiekol a krajinou, kde je bez práce tretina obyvateľstva, sa začali šíriť pouličné násilnosti, aké od vojny nezažila. Doteraz si vyžiadali vyše dvesto zranených. Terčom podpaľačských útokov sa stali viaceré vládne budovy vrátane sídla trojčlenného prezídia, kolektívneho orgánu hlavy štátu, ktorého členmi sú predstavitelia všetkých troch ústavných národov.
Živelné protesty vypukli v stredu v meste Tuzla proti dôsledkom divokej privatizácie. Noví vlastníci niekdajších štátnych fabrík totiž namiesto investícií do výroby predali všetky cennejšie aktíva, podniky nechali zbankrotovať a zamestnancom zostali dlžní viacero nevyplatených miezd. Predseda vlády tuzlianskeho regiónu pod tlakom ulice odstúpil ako prvý, postupne ho nasledovali premiéri ďalších troch kantónov vrátane sarajevského.
Včera však už dav demonštrantov požadoval demisiu vlády Federácie Bosny a Hercegoviny. Federácia je autonómny útvar moslimských Bosniakov a Chorvátov, tvoriaci takmer polovicu štátu Bosna a Hercegovina. Druhú súčasť voľného štátneho zväzku predstavuje Republika srbská, ktorej sa zatiaľ nepokoje vyhýbajú. Prezident Republiky srbskej Milorad Dodik, ktorý je stúpencom osamostatnenia či spojenia so Srbskom, to využíva na pretláčanie svojej agendy. „Bosna a Hercegovina je v inštitucionálnej kríze a ukazuje, že nemôže prežiť, lebo jej chýba vnútorný konsenzus o svojom pretrvaní,“ vyhlásil podľa portálu B92.
Predseda federálnej vlády Nermin Nikšič včera prijal delegáciu demonštrantov. Ich ultimátum, aby do večera odstúpil, odmietol. „Bolo by nezodpovedné podať demisiu, lebo nemôže prísť niekto z ulice a prevziať moc,“ citovalo ho balkánske vysielanie televízie Al Džazíra. Upozornil tiež, že platná legislatíva neráta s možnosťou vypísania predčasných volieb. Sľúbil však, že jeho vláda už v utorok bude v parlamente iniciovať schválenie takého zákona.
Polícia včera evakuovala sídlo kolektívnej hlavy štátu, ktoré už v piatok čiastočne poškodil požiar, lebo, ako priznala, nie je schopná zaručiť bezpečnosť členom prezídia ani zamestnancom ich úradu. Kríze v Bosne sa včera venovali aj šéfovia diplomacií európskej dvadsaťosmičky. „To, čo sa deje v Bosne, je budíček,“ povedal britský minister William Hague. „Musíme sústrediť viac úsilia a pomôcť Bosne postupovať smerom k členstvu v EÚ a NATO, aby sa stagnácia v bonianskej politike a vládnutí skončila,“ citovala ho agentúra Reuters.
Európska únia sa už viackrát pokúšala sprostredkovať dohodu bosniackych, bosnianskosrbských a bosnianskochorvátskych politikov o zmene ústavy, ktorou je fakticky Daytonská mierová zmluva z roku 1995. Tá vytvorila celú džungľu decentralizovaných vlád, vinou ktorých je tá ústredná prakticky nefunkčná. Pokusy EÚ vždy stroskotali na odlišných záujmoch jednotlivých strán. Kým Bosniaci si želajú unitárny štát, Srbi chcú samostatnosť alebo súčasný decentralizovaný model a Chorváti by najradšej získali vlastnú autonómnu entitu.
