Ukrajinci už majú dosť nepokojov

Podľa portálu facenews.ua odvolávajúceho sa na najnovšie prieskumy verejnej mienky kritika v tomto smere zaznieva čoraz viac na adresu opozície, ktorá nie je stále veľmi ochotná prijímať kompromisné riešenia.

„Pokles popularity opozičných lídrov nie je ani tak prejavom kritiky ich neschopnosti odpovedať na ponuky vládnej moci, ako skôr kritikou na chýbajúcu politickú kultúru v oblasti kompromisov,“ tvrdí napríklad známy ukrajinský politológ Dmitrij Vydrin v analýze pre portál Investogator.

Späť do budúcnosti

Práve v otázke návratu k ústave z roku 2004, teda „návratu do budúcnosti“, ako vravia dnes na Ukrajine, je kríza viditeľná. O kompromisoch zatiaľ nechcú počuť ani samotní opoziční lídri Vitalij Kličko (Úder), Arsenij Jaceňuk (Vlasť) či Oleh Ťahnybok (Svoboda). Prvý by schválil ústavu z roku 2004, len ak o tom rozhodne ústavný súd. Druhý je za ústavu bez akýchkoľvek zmien a tretí s ňou vôbec nesúhlasí, ale vraj je pripravený za ňu hlasovať.

Hlad po kompromisoch

„Pritom väčšina Ukrajincov intuitívne cíti, že politika je umením kompromisov a sociologické prieskumy potvrdzujú, že dve tretiny obyvateľstva chcú vidieť akýkoľvek kompromis medzi vládnou mocou a opozíciou, ktorý by umožnil ukončiť politické pnutie,“ tvrdí Vydrin. Zároveň upozornil, že aj keď je čoraz menšia šanca na kompromisy, stále existuje. „Ten, kto z opozície zoberie na seba úlohu hlavného moderátora kompromisov, ten aj získa maximálny bonus,“ dodáva politológ.

Arsenij Jaceňuk považuje kritiku na adresu nejednotnosti opozície v otázke návratu k ústave z roku 2004 za účelovú hlavne zo strany vládnej moci. Aj preto v utorok vyhlásil: „Som v tomto smere kategoricky proti diskusiám, ktoré naši politickí oponenti používajú proti nám a v snahe ich ukončiť oznamujem, že od zajtrajšieho dňa sme za ústavný zákon z roku 2004, začíname zbierať 150 podpisov pod tento dokument a dávame tak konečnú bodku za otázkou, akú ústavu žiada Námestie nezávislosti,“ cituje reakciu Jaceňuka agentúra UNIAN. Jeho opozičný spojenec Kličko a horúci kandidát na prezidenta išiel ďalej, keď dešifroval potrebu návratu spred niekoľkých rokov. Podľa neho je to predovšetkým preto, lebo nový ústavný zákon sa rodí dlho. Nevylúčil, že to môže trvať aj pol roka.

„To je dôvod návratu späť v mene budúcnosti. Následne treba vytvoriť prechodnú technokratickú vládu, ktorá zoberie na svoje plecia ťarchu reforiem v krajine. Až potom budeme mať čas na schválenie nového základného zákona všetkými politickými silami s cieľom nájsť takú potrebnú rovnováhu a získať dokonalý hlavný zákon štátu,“ predstavil svoju víziu riešenia Kličko.

Ani „stará“ ústava nie je dokonalá

Na Ukrajine je však aj nemálo odporcov návratu platnosti ústavy z roku 2004. Viacerí pozorovatelia v tejto súvislosti pripomínajú, že ide o dokument, ktorý schvaľovali v atmosfére silnej politickej konfrontácie. A to bol aj dôvod, prečo obsahuje mnohé hrubé chyby. Podľa politológa Jevgenija Zacharova opozícia volá po platnosti „starej“ ústavy iba preto, lebo sa usiluje zbaviť prezidenta väčšiny právomocí.

„Akosi všetci zabudli na to, akým bezmocným a zmäteným bol parlament začiatkom roku 2006, keď začala platiť zreformovaná ústava. A to až dovtedy, kým ju nezmenili,“ cituje Zacharova portál Kommersant. Šéf spoločnosti Research & Branding, sociológ Jevgenij Kopaťko, považuje dokonca v podmienkach terajšieho politického napätia snahu opozície o návrat k ústave z roku 2004 za "samovraždu pre Ukrajinu“.