Väzeň, ktorý má na svedomí 77 životov, si väzenskej správe posťažoval napríklad na nedostatočnú hernú konzolu.
AFP v piatok získala Breivikov list z minulého novembra, adresovaný väzenskej správe, v ktorom sa vyhráža hladovkou. Okrem toho má agentúra k dispozícii list z 29. január, v ktorom extrémista hrozbu zopakoval.
Breivik v prvom liste vzniesol 12 požiadaviek, pričom sa odvoláva na údajné európske predpisy a základné práva, ako je možnosť prechádzok. Breivik však žiada predovšetkým nahradenie herné konzoly Playstation 2 modernejšou Playstation 3, ktorá by umožňovala hrať „hry určené dospelým, ktoré si môžem sám vyberať“.Zároveň Breivik žiada nahradenie kancelárskej stoličky pohovkou alebo kreslom.
„Iní väzni majú prístup k hrám pre dospelých, zatiaľ čo ja mám právo len na menej zaujímavé hry pre deti,“ sťažuje sa 35-ročný Brevik. Ako príklad uvádza hru Rayman Revolution, tá je vraj určená deťom od troch rokov.
Najznámejší nórsky väzeň je od roku 2011 držaný v izolácii od ostatných odsúdených. Vo svojom liste tvrdí, že jeho správanie je príkladné a že by mal mať vzhľadom na prísny režim širšiu „ponuku aktivít“ v porovnaní s ostatnými väzňami.
Peniaze minie na korešpodenciu
Z rovnakých dôvodov požaduje zdvojnásobenie výšky týždenných diét, ktoré teraz tvoria 300 nórskych korún (takmer 36 eur). Veľkú časť peňazí mu vraj zhltne intenzívna korešpondencia. Breivikovi sa tiež nepáči, že jeho listy nápravné orgány starostlivo kontrolujú a filtrujú, čo korešpondenciu výrazne spomaľuje.
Medzi ďalšie jeho požiadavky sú ukončenie takmer každodenných telesných prehliadok v jednej z dvoch väzníc, kde si odpykáva svoj 21-ročný trest, prístup k osobnému počítaču namiesto písacieho stroja a rozšírenie možností prechádzok a kontakt s okolitým svetom.
„Priviedli ste ma do pekla. A ja to nedokážem prežívať dlho. Zabíjate ma,“ uviedol väzenským orgánom, ktorým pohrozil hladovkou. „Ak zomriem, všetci extrémisti a pravicoví radikáli európskeho sveta budú presne vedieť, ktorí ľudia ma umučili na smrť,“ varoval Breivik. To by podľa neho mohlo mať „pre niektorých jedincov“ dôsledky nielen krátkodobo, ale aj po tom, keď bude v Nórsku opäť nastolený fašistický režim, čo vraj očakáva v horizonte 13 až 40 rokov.
Breivik podľa AFP tiež koncom januára zjavne niekoľkým redakciám rozoslal list, v ktorom konštatuje, že podmienky vo väzení sa príliš nezlepšujú, a hladovka sa tak zdá byť jedným z mála riešení. Doteraz k nej ale nepristúpil.
„Hladovku neukončím, kým minister spravodlivosti (Anders) Anundsen a riaditeľka KDI (nórskej väzenskej správy) Marianne Vollanová so mnou neprestanú zaobchádzať horšie ako so zvieraťom,“ napísal v januárovom liste a dodal, že o začatí hladovky bude čoskoro informovať.
Breivik spáchal 22. júla 2011 teroristické útoky v oblasti metropoly Osla. Najskôr bombový atentát pred vládnymi úradmi v centre nórskej metropoly usmrtil osem ľudí. Potom Breivik strieľal do účastníkov letného tábora sociálnodemokratickej mládeže na ostrove Utöya neďaleko hlavného mesta. Zomrelo 68 osôb, väčšina vo veku 14 až 20 rokov. Jeden človek podľahol zraneniam pár dní nato v nemocnici.
Na trest 21 rokov väzenia, ktorý môže byť opakovane predlžovaný až do jeho smrti, bol Breivik odsúdený v auguste roku 2012.
