Obe tieto otázky, zakotvené v mierovej dohode, ktorá ukončila vojnu v rokoch 1992–95, teraz bránia vstupu krajiny do 28-členného bloku. Eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle sa s bosnianskymi predstaviteľmi stretol v pondelok v súvislosti s protestmi proti nezamestnanosti, korupcii a privatizácii, ktoré už trvajú tretí týždeň. Demonštranti vyzývajú na sformovanie vlády expertov a revíziu privatizácie.
Osemdesiat percent podnikov predaných súkromným vlastníkom totiž postupne skrachovalo. Mierová dohoda, ktorá ukončila vojnu v Bosne, zaviedla ústavu, ktorá dáva len Bosniakom, Srbom a Chorvátom plné politické práva a stanovuje komplikovanú vládu, ktorá je bremenom pre oslabenú bosniansku ekonomiku.
Základy pre fungovanie samostatnej Bosny a Hercegoviny vytvorila Daytonská dohoda z roku 1995, vďaka ktorej sa podarilo zastaviť krviprelievanie medzi etnickými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi. Zmluva zároveň krajinu rozdelila na Republiku srbskú s hlavným mestom Banja Luka a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny, ktorej správnym centrom je Sarajevo.
Najvyšším orgánom krajiny je rotujúce predsedníctvo, v ktorom sa každých šesť mesiacov striedajú predstavitelia všetkých troch národnostných skupín. Okrem centrálnej vlády má výkonné právomoci aj osobitný zástupca medzinárodného spoločenstva.