Čo sa stalo, že po zdanlivom útlme konflikt zrazu v utorok prerástol do doteraz najväčších násilností?
Na vine je to, že všetci sú naladení na víťazstvo, na porážku svojho protivníka. Prímerie využívali iba na nazbieranie síl. Sú rôzne prímeria, také, ktoré je prípravou na mier, ale aj také, ktoré je prípravou na vojnu. V Kyjeve ani jedna strana nemala dosť síl na to, aby pokračovala vo vojne. To, že sa v okolí parlamentu zišlo veľa ľudí, zrejme viacerí pochopili ako signál, že je čas znova udrieť. Vývoj však vyšiel spod kontroly všetkých – aj vlády, aj opozície a ulice sa zmenili na skutočné bojisko s desiatkami mŕtvych a stovkami ranených.
Po krvavom utorku ešte zostal priestor na prípadný kompromis?
Zostal, aj keď je čoraz menší.
V čom spočíva?
Treba vypísať predčasné voľby, parlamentné i prezidentské. Je to asi jediný možný spôsob, ako poraziť extrémizmus a radikalizmus na všetkých stranách. Inak Ukrajinu čaká iba nepredstaviteľné krviprelievanie. Protestujúci nedokážu násilím prevziať moc, na ich pokusy vládne sily odpovedia paľbou. Vojsko už stojí v Kyjeve, ale ani vojaci nedokážu dobyť Majdan (Námestie nezávislosti) silou. Iba čo sa budú kopiť ďalšie mŕtvoly…
Nestane sa z Majdanu ukrajinský Tchien-an-men?
Nie, situácia je úplne iná. V Pekingu na Tchien-an-men boli v osemdesiatom deviatom študenti, pokojne sedeli na námestí a vláda na nich vyslala tanky, ktoré ich nemilosrdne rozdlávili. Na Majdane sú dospelí ľudia, nemálo z nich je ozbrojených. Budú sa brániť, strieľať. Na rozdiel od komunistickej Číny na Ukrajine je ešte politická opozícia, nezávislé médiá, je tu vplyv Západu. V Číne sa to všetko dialo pod pokrievkou, uzavreté pred svetom. Tanky za noc prešli a ráno sa utrela krv. V Kyjeve krv nik nezmyje. Tu z toho bude skutočná vojna.
Východisko vidíte v predčasných voľbách. Myslíte si, že prezident Viktor Janukovyč na ne pristúpi?
Momentálne ešte asi nie. Ale ak situáciu triezvo zváži, tak by mal. Volebné preferencie stále nemá najhoršie a politická súťaž pre neho môže byť menej riskantná ako pokračujúci násilný scenár. Janukovyčovi už mnohí predpovedajú, že dopadne ako popravený Nicolae Ceaušescu v Rumunsku, zlynčovaný Muammar Kaddáfí v Líbyi alebo v najlepšom prípade ako uväznený Husní Mubarak v Egypte. Asi je to prehnané, ale Janukovyč sa určite má čoho obávať.
Hrozí, že násilie sa ešte viac vyhrotí?
Nazdávam sa, že nie, pretože chýbajú sily. Majdan sa nedá len tak ľahko rozohnať. Protestujúcich je stále veľa, utorňajšie dianie mnohých opäť zmobilizovalo. Táto zákopová vojna protestujúcich s poriadkovými silami však nikam nevedie. Treba sa rozísť a ísť k volebným urnám. V opačnom prípade zase niekto proti niekomu pôjde útokom.
Dalo sa čiernemu utorku vyhnúť, keby bol Janukovyč pristúpil na navrhovanú zmenu ústavy, ktorá mala z prezidentskej republiky spraviť parlamentnú?
Ťažko povedať. Jedno je však jasné: opozícia nemá v parlamente dosť hlasov. Je v menšine. Väčšina je na ulici. Tá podporuje opozíciu. A čo sa dá spraviť v takej situácii? Buď sa v parlamente vytvorí nová väčšina, alebo treba vypísať predčasné voľby, v ktorých si ľudia vyberú nových, pre nich vyhovujúcich politikov.
Ako sa bude vyvíjať situácia mimo Kyjeva, v regiónoch?
Tak ako sa vyvíjala v utorok i v stredu. Aktivisti na západe Ukrajiny budú preberať moc, obsadzovať sídla štátnych orgánov. A na východe budú žiadať federalizáciu krajiny.
Myslíte si, že Ukrajina môže smerovať k federalizácii?
Ak sa v Kyjeve nenájde východisko z krízy, tak Janukovyčova Strana regiónov presunie svoju základňu na východ, do Charkova či Donecka a Kyjev zostane západoukrajinským mestom. To je síce zatiaľ málo pravdepodobný scenár, ale možné je všetko. Federácia by sa asi dlho neudržala. Dopadlo by to tak ako pred dvoma desaťročiami v Československu, rozpadom. Len nie je vôbec isté, či by ten rozvod bol zamatový.
Vážne hrozí Ukrajine rozpad?
Nie ihneď, ale časom takú hrozbu nevylučujem.
Rozpadu by predchádzala občianska vojna?
Nemusí. Ak však politici v Kyjeve nenájdu kompromis, môže nastať taká čudná situácia, že fakticky bude na západe Ukrajiny jedna vládna moc a na východe druhá.
Akú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy môže zohrať Moskva a akú Brusel s Washingtonom?
Každý z nich sa pokúša hrať svoju rolu. Ich záujmy sa rozchádzajú, čo len prehlbuje krízu. Moskva podporuje Janukovyča a Západ opozíciu.
Tlačí Moskva Janukovyča do toho, aby sa tvrdo porátal s opozíciou?
Zdá sa, že áno. Rusku veľmi nevyhovuje nestabilná situácia, ktorá už niekoľko mesiacov vládne v Kyjeve. Chce si byť isté, kam a komu bude smerovať jeho ekonomická pomoc. Moskva si je totiž vedomá, že ak Janukovyč nebude postupovať rozhodne, tak to bude znamenať aj jej prehru. Či už v prípade predčasných volieb, alebo zmeny ústavy totiž môže prísť o svojho chránenca v Kyjeve. Ak vyhrá opozícia a ulica, tak na Ukrajine navyše istý čas môžu logicky zavládnuť silné protiruské nálady.
Má ešte niekto vývoj na Ukrajine pod kontrolou alebo sa už všetkým vymkol z rúk?
Isté kontrolné páky čiastočne fungujú, ale chaos je zo dňa na deň väčší a čas na voľbu medzi vojnou a voľbami sa kráti.