Janukovyč ustúpil, Tymošenková mieri na slobodu

, , 21.02.2014 07:23, aktualizované: 19:50
Ukrajina, demonštrant
Protivládny demonštrant s horiacou pneumatikou na barikádach v Kyjeve. Autor: ,

Ukrajinská tzv. rada Majdanu (Námestia nezávislosti) nakoniec súhlasila s navrhovaným dokumentom, ktorý po osemhodinovom rokovacom maratóne vzišiel v noci na piatok z dielne vládnej moci a opozície za prítomnosti zástupcov EÚ.

Jej súhlas požadovali opoziční lídri. Následne dokument podpísal prezident Viktor Janukovyč a Arsenij Jaceňuk (Vlasť), Vitalij Kličko (UDAR) a Oleh Ťahnybok (Sloboda). Podvečer dokument schválili aj poslanci, rovnako ako aj zmenu zákona, ktorý teraz umožňuje prepustiť na slobodu expremiérku Juliu Tymošenkovú odsúdenú za zneužitie právomocí.

„Janukovyčovo rozhodnutie je maximálnym kompromisom a jediným správnym krokom,“ reagoval na kroky prezidenta politológ Vladimir Fesenko pre portál Korrespondent. Zároveň nesúhlasil s pôvodnou výzvou radikálov na demisiu hlavy štátu.

Polícia sa stiahla, ostreľovači v akcii

Podľa spravodajcu agentúry UNIAN aj v piatok od rána zaznievali z tribúny Majdanu opätovné výzvy na „skoncovanie s vládnou mocou a prezidentom Janukovyčom“. Tón v tomto smere udávali najmä opoziční poslanci parlamentu. Jeho sídlo policajti, ako aj príslušníci jednotiek ministerstva vnútra krátko po poludní opustili. Pritom ešte niekoľko hodín predtým policajtov ostreľovali neznámi strelci zo striech okolitých domov. Podľa opozičných zdrojov jedného z ostreľovačov chytili v hoteli Ukrajina.

Ako povedala vo štvrtok z tribúny parlamentu dnes už bývalá členka vládnej Strany regiónov, „nezávislá“ poslankyňa Inna Bogoslovskaja, poslanci majú v rukách video, na ktorom neznámi strelci strieľajú zo strechy najprv do ľudí na Majdane a vzápätí otáčajú zbrane opačným smerom na príslušníkov špeciálnych jednotiek.

Čo obsahuje dohoda

Podpísaná dohoda medzi vládnou mocou a opozíciou obsahuje záväzok, podľa ktorého do 48 hodín po ratifikácii dokumentu schvália, podpíšu a zverejnia zákon obnovujúci platnosť ústavy z roku 2004. Signatári zároveň prisľúbili do desiatich dní vytvoriť koaličnú vládu národnej jednoty. Ústavnú reformu, od ktorej sa očakáva rovnováha v právomociach prezidenta, vlády a parlamentu, majú ukončiť v septembri. Predčasné prezidentské voľby by sa mali konať najneskôr v decembri.

Bezprostredne po podpise dohody o ukončení krízy ju schválili aj poslanci parlamentu. Podľa agentúry Interfax za dokument hlasovalo 386 z celkového počtu 450 poslancov, pričom hlasovanie sa uskutočnilo tzv. zjednodušenou formou. Teda bez predchádzajúcej diskusie. Vo štvrtok poslanci zmenili aj zákon, ktorého nové znenie umožňuje prepustiť na sedem rokov odsúdenú expremiérku Juliu Tymošenkovú. Za zmenu zákona hlasovalo 310 z 365 zare­gistrovaných poslancov.

Súhlas Majdanu, ale s podmienkou

Do poslednej chvíle tzv. rada Majdanu odmietala súhlasiť s podpisom dohody s vládnou mocou. Opačné stanovisko napokon zaujala až po stretnutí so šéfmi nemeckej a poľskej diplomacie Frankom-Walterom Steinmeierom a Radoslawom Sikorským.

„Ulica“ svoj súhlas však podmienila žiadosťou, aby v najnovšej vláde nebol v piatok odvolaný minister vnútra Vitalij Zacharčenko ani Viktor Pšonka, súčasný generálny prokurátor. Informoval o tom líder nacionalistickej strany Sloboda Ihor Ťahnybok. Znamená to, že aspoň zatiaľ Majdan ustúpil od požiadavky „okamžitej“ demisie prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý v piatok predpoludním sľúbil vypísanie predčasných prezidentských volieb, návrat k ústave z roku 2004, ktorá obmedzuje prezidentské právomoci. Janukovyč zároveň oznámil, že má v pláne vytvoriť koaličnú vládu národného porozumenia. Viacerí pozorovatelia upozorňujú, že nasledujúcou požiadavkou opozičných radikálov môže byť stále demisia prezidenta.

Janukovyč dostal ultimátum do sobotného rána

Večer sa tieto obavy potvrdili. Počas Kličkovho prejavu, ktorý demonštrantov oboznamoval s výsledkom rokovaní s prezidentom, sa ozýval piskot a výkriky hanba. Následne sa na scéne objavil jeden z veliteľov ozbrojených zložiek Majdanu s ultimátom, podľa ktorého má Janukovyč v sobotu do desiatej hodiny dopoludnia odstúpiť. „Ak tak neurobí, so zbraňami zaútočíme na sídlo prezidenta. To vám prisahám,“ vyhlásil nečakaný rečník, podporovaný súhlasným pokrikom davu. V danú chvíľu davom prenášali rakvy s aktivistami, ktorých zastrelili policajti počas zrážok v hlavnom meste. „Politici na scéne pokľakli, aby si uctili pamiatku padlých hrdinov, ale neboli presvedčiví a dav pokračoval v piskote počas ich vystúpenia,“ dodal denník Ukrajinská pravda. (čtk)

A čo ďalej?

„Prípadný odchod Janukovyča však nič nevyrieši. Odstúpi a čo ďalej?“ položil si otázku napríklad politológ Michail Pogrebinskij. Osobne predpovedá možnosť, podľa ktorej bude nasledovať snaha opozície „očistiť krajinu od tých, ktorí nesúhlasia s jej ideológiou“. „Ako často hovoria v opozícii: kufor, železničná stanica, Rusko. A to iba v tom lepšom prípade. Radikáli sa totiž pri tom nezastavia,“ dodal Pogrebinskij. Podľa neho v takom prípade to už bude problém opozičných lídrov a ich západných podporovateľov. Práve na ich adresu sa vo štvrtok vyjadrili v písomnej forme aj český exprezident Václav Klaus a riaditeľ jeho inštitútu Jiří Weigel.

„Zo strany Západu je veľkou nezodpovednosťou živiť ambície a ilúzie radikálov zo západu Ukrajiny, že skutočne existuje voľba medzi Východom a Západom a že EÚ a USA sú schopní nielen podporiť Ukrajinu ako celku v jej západnom smerovaní, ale ju aj dlhodobo zabezpečiť,“ myslia si autori vyhlásenia. V tejto súvislosti vyjadrili zároveň presvedčenie, že v skutočnosti na Západe chýba jasný a pevný záujem a ochota niesť obete za prozápadné smerovanie Ukrajiny. Svoj postoj Klaus aj Weigel zhrnuli do konštatovania, podľa ktorého „Západ pomohol rozbehnúť krízu, ktorú si v skutočnosti neželá, a jej dôsledky nie je ochotný niesť“.

V očakávaní reakcie východu a juhu Ukrajiny

Viacerí pozorovatelia očakávali vo štvrtok aj reakciu východnej a južnej časti Ukrajiny. Existovali totiž obavy, že podpísaná a parlamentom schválená dohoda sa nebude páčiť občanom v ruskojazyčných oblastiach v juhovýchodnej časti Ukrajiny, na Kryme či v Charkove.

Kaliňák: Situácia na hranici s Ukrajinou je pokojná

Situácia na slovensko-ukrajinskej hranici je pokojná, Ministerstvo vnútra SR nezaznamenalo žiaden incident v súvislosti s nepokojmi na Ukrajine. Informoval o tom minister vnútra Robert Kaliňák po kontrole východnej hranice SR a návšteve ukrajinského Užhorodu.

Z nášho pohľadu je na hraniciach pokoj, žiadny bezpečnostný incident sme nezaznamenali, tie dva, ktoré boli, sa netýkali Ukrajiny, ale klasickej nelegálne migrácie zo stredoázijských krajín. Premávka na hranici je plynulá, veľmi mierna. V samotnom Užhorode beží štandardný život, povedal Kaliňák pre novinárov na hraničnom priechode Vyšné Nemecké.

Slovensko je podľa neho pripravené aj na krízové scenáre vývoja na Ukrajine vrátane prílevu utečencov. K dispozícii sú na to určené zariadenia v Humennom a Sečovciach. My sme na okamžitú pomoc pripravili zhruba tisíc miest aj so stravovaním. Samozrejme, provizórne veci máme na jednotlivých oddeleniach hraničnej kontroly, ako vo Vyšnom Nemeckom, tak aj po dĺžke celej hranice. Nepredpokladáme však, že by takáto vlna mohla ísť cez zelenú hranicu, pretože to je mimoriadne fyzicky náročné, povedal.

Pri prípadnom zhoršovaní situácie budú podľa ministra pripravené ďalšie tisícky miest pre utečencov. Keby nastala doslova humanitárna kríza, čo by muselo znamenať už naozaj občiansku vojnu, tak hovoríme o ďalších tisíckach až desiatkach tisíc miest, ktoré sme schopní na východnom Slovensku zabezpečiť v rámci krízových plánov, povedal minister. (tasr)

Ako sa rodila ústava nezávislej Ukrajiny

  • 28. júna 1996 vznikla prvá ústava nezávislej Ukrajiny. Dokument obsahoval princípy zmiešaného prezidentsko-parlamentného systému, v ktorom hlava štátu na návrh snemovne vymenúvala a odvolávala premiéra a na jeho návrh aj jednotlivých ministrov a šéfov oblastí. Prezident mal podľa ústavy právo rozpustiť jednokomorovú snemovňu. Súčasťou právomoci hlavy štátu bolo aj vymenovanie veliteľov ukrajinskej armády.
  • 8. decembra 2004 na vrchole tzv. oranžovej revolúcie ukrajinský parlament rozhodol o obmedzení prezidentských právomocí a prezidentsko-parlamentný systém vymenil za parlamentno-prezidentský systém. A tak právo vytvoriť vládu prešlo na stranu či koalíciu, ktorá zvíťazila vo voľbách. Premiéra volili poslanci na návrh prezidenta. Parlament na návrh prezidenta vymenúval aj ministrov obrany a zahraničia, ako aj šéfa tajnej služby SBU. Funkčné obdobie parlamentu predĺžili zo štyroch na päť rokov. Zmeny začali platiť 1. januára 2006.
  • 28. júna 2010 prezident Viktor Janukovyč oznámil, že ústava si vyžaduje zmenu. Parlamentná vládna väčšina sa následne obrátila na ukrajinský ústavný súd, aby posúdil zákonnosť zmien z roku 2004. Koncom septembra ústavný súd reformu z roku 2004 zrušil a platnosť nadobudla opäť ústava z roku 1996.
  • 18. mája 2012 prezident Janukovyč vydal dekrét o vytvorení ústavného zhromaždenia, ktorého predsedom sa stal bývalý prezident Leonid Kravčuk, prvá demokraticky zvolená hlava nezávislej Ukrajiny. Skupina odborníkov mala pripraviť nové znenie ústavy. Opozícia charakterizovala ústavné zhromaždenie ako nezákonné a odmietla sa podieľať na jeho činnosti.
  • 10. februára 2014 poslanci ukrajinského parlamentu pod tlakom masových demonštrácií začali pripravovať návrhy ústavných reforiem. Ich podstatou bol návrat k ústave z roku 2004. Doteraz však nerokovali ani o jednom návrhu. Poslanci sa na znení dokumentu nedokázali zhodnúť.
  • 21. februára 2014 prezident Janukovyč oznámil balík návrhov s cieľom ukončiť hlbokú politickú krízu. Jeho súčasťou je okrem predčasných prezidentských volieb a vytvorenia vlády národného porozumenia aj návrat k zneniu ústavy z roku 2004. Zákon o prechode k skoršiemu zneniu základného zákona štátu krátko nato schválili. Samotnú reformu ústavy majú dokončiť do septembra 2014. (čtk)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nepokoje #Kyjev #Julija Tymošenková #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk