Z Krymu nebude druhé Južné Osetsko, predpovedá ruský analytik

Ak sa Rusko nechce stať medzinárodným vyvrheľom, do vojenského dobrodružstva na Ukrajine sa nepustí, myslí si moskovský vojenský analytik Alexandr Goľc. "Ukrajina, o akú mal Putin záujem, už neexistuje," povedal pre Pravdu. "Ak racionálne uvažuje, mal by sa s touto stratou zmieriť," dodal na adresu šéfa Kremľa.

26.02.2014 09:30
debata (44)
Alexandr Goľc
Alexandr Goľc Alexandr Goľc

So stupňovaním napätia na Kryme, prevažne ruskojazyčnom polostrove na juhu Ukrajiny, sa ozývajú hlasy varujúce pred ruským vojenským zásahom. Považujete ho za reálny?
Podľa mňa sa jeho pravdepodobnosť blíži k nule.

Prečo? Veď v Sevastopoli, kde sídli ruská čiernomorská flotila, má Moskva prinajmenšom dvadsaťtisíc mužov v zbrani, pre ktorých by mohlo byť hračkou obsadiť celý Krym.
Z vojenského hľadiska by to nebola nijako zložitá operácia. So zvyškom Ukrajiny je polostrov spojený úzkym pruhom súše, ktorý sa dá ľahko prerezať. Navyše u veľkej časti miestneho obyvateľstva možno rátať s ústretovým prijatím. Otázka je len, čo spraviť potom, po anexii. Živiť Krym tak, ako Rusko živí Južné Osetsko a Abcházsko? Vyložiť si na chrbát ďalší kufor bez rúčky?

Práve juhoosetským príkladom straší bývalý gruzínsky prezident. Michail Saakašvili varuje, že Rusko sa chystá masovo udeľovať svoje občianstvo krajanom na Kryme, aby potom, rovnako ako v Južnom Osetsku, využilo ochranu svojich občanov ako zámienku na ozbrojený zásah.
O sľuboch rozdávať pasy a dokonca urýchlene zvážiť prípadnú žiadosť o pripojenie k Rusku sa skutočne hovorí v správach o pondelňajšej návšteve skupiny poslancov Štátnej dumy na Kryme. Zámienkou na vtrhnutie ruských vojsk do Gruzínska v roku 2008 však nebola ochrana miestneho obyvateľstva, ktoré získalo ruské pasy. Bol ním útok regulárnych gruzínskych ozbrojených síl na ruské jednotky, ktoré v Južnom Osetsku s oficiálnym mandátom slúžili ako mierové sily. Bol to vtedy pre Moskvu ideálny casus belli. Neviem si predstaviť, že by súčasné ukrajinské vedenie poskytlo podobný dôvod na vypovedanie vojny. Zo strany nejakých radikálov, prirodzene, nemožno vylúčiť provokácie namierené proti ruským námorníkom. Nebude však jednoduché dokázať, že sa to dialo na príkaz kyjevského vedenia, čo by pred svetom mohlo aspoň čiastočne ospravedlniť ruský vojenský zásah.

Prečo by si Rusko netrúflo zopakovať juhoosetský scenár? Veď aj vtedy pobúrenie Západu časom stíchlo.
Tentoraz by to netrvalo rok alebo dva. Rusko by sa definitívne stalo medzinárodným vyvrheľom. Ukrajina by s plným súhlasom Západu prerušila tranzit ruského plynu do Európy. Vypovedala by zmluvu o dlhodobom prenájme základne pre Čiernomorskú flotilu, čo by ruským plavidlám znemožnilo voľný prístup do medzinárodných vôd. Prezident Vladimir Putin by sa mohol rozlúčiť s vidinou ďalšieho triumfu v Soči, kde sa štyri mesiace po olympiáde chystá hostiť summit G8. S medzinárodnou izoláciou a so sankciami by zápasila ruská ekonomika aj vládni predstavitelia a oligarchovia, ktorí by museli rátať so zmrazením svojich účtov v zahraničných bankách. Preto si myslím, že to všetko Moskve za dobrodružstvo na Kryme nestojí. Moje úvahy však vychádzajú z racionálneho prístupu. Iracionálny sa ťažko prognózuje. A musím sa priznať, že v roku 2008 som rovnako presvedčene hovoril, že nijaká rusko-gruzínska vojna nebude.

Ako sa Moskva zachová, keď na Kryme vypuknú ozbrojené medzietnické zrážky?
Rozumné by bolo opatrne zvažovať svoje kroky a postupovať spolu s predstaviteľmi Ukrajiny…

Premiér Dmitrij Medvedev však vyhlásil, že na Ukrajine niet legitímnych predstaviteľov a Moskva nemá s kým viesť dialóg.
Áno, povedal to. A v takom prípade prvé, čo treba spraviť, je nadviazať dialóg s tými, ktorí sú.

Ak by sa, nedajboh, situácia na Kryme úplne vymkla spod kontroly, myslíte si, že Rusko by bolo ochotné spolupodieľať sa so Západom na prípadných mierových silách?
Nazdávam sa, že keby Západ ponúkol takú spoluprácu, Rusko by rado súhlasilo. Plne by to totiž zapadalo do Putinovho obrazu sveta, keď veľkí hráči rozhodujú o osudoch menších krajín. A v tejto partii je Rusko nesporne veľkým hráčom.

O akú Ukrajinu má Putin záujem?
Ukrajina, o akú mal Putin záujem, už neexistuje. On si želal Ukrajinu, ktorá sa stane členom Euroázijského zväzu, čím by splnil úlohu, ktorú si vytýčil – v tej či inej podobe pozbierať zvyšky Sovietskeho zväzu do jedného celku. Nech už bude Ukrajina akákoľvek, dnes už je jasné, že túto funkciu nesplní. Ani jej prípadné rozdelenie by na tom nič nezmenilo. V tomto pláne Rusko potrebovalo jednotnú Ukrajinu.

Zmieri sa Putin s prehrou?
Všetko, čo sa teraz objavuje vo vyhláseniach Ruska, v jeho propagande, je prejavom strašného sklamania Putina nad tým, že stroskotal jeden z jeho hlavných plánov. Veril, že pomocou rôznych manipulácií a desiatok miliárd dolárov dokáže obnoviť postsovietske priestranstvo. Ak racionálne uvažuje, mal by sa s touto stratou zmieriť. Vždy, keď sledujem ruskú televíziu, však prepadám pochybnostiam. Chápem, že tá propagandistická hystéria na tému Ukrajiny sa robí na príkaz ruskej vládnej moci. A kladiem si potom otázku, či sa v konečnom dôsledku samotná ruská vládna moc nedostáva pod vplyv tejto propagandistickej hystérie. V tom prípade sa však vzďaľujeme racionálnej analýze a na tejto pôde predpovedať kroky ruskej vládnej moci prakticky nemožno.

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #Rusko #Kremeľ #Ukrajina #Krym #Alexandr Goľc